Zverejnené na francúzskej internetovej stránke [ odkaz ]. (UNADFI – Union Nationale des Associations de Défense des Familles et de l’Individu Victimes de Sectes – Národná únia asociácií na obranu rodín a jednotlivcov obetí siekt) a tiež na francúzskej internetovej stránke Prevensectes dňa 26. mája 2004 [ odkaz ] Zdroj: Komuniké AVREF (l’Association vie religieuse et famille – Asociácia náboženského života a rodiny).
AVREF je asociáciou rodičov a priateľov veriacich, zaoberá sa najmä sektárskymi odchýlkami vo vnútri katolíckych komunít a náboženských skupín a usiluje sa pomôcť rodinám, ktoré sa na ňu obrátia:
AVREF,
33 rue du Pavé des Gardes,
92370 Chaville,
tel: 00 33 1 41 15 03 98,
e-mail: avref@hotmail.com
Komunita Sv. Jána – „malí siví“ (Orig. titul: « Communauté Saint Jean Les Petits Gris ») Média už viackrát informovali o sektárskych odchýlkach existujúcich vo viacerých katolíckych náboženských komunitách. Náš článok sa sústreďuje špeciálne na „Rodinu Sv. Jána“, ktorá zahŕňa jednu mužskú a tri ženské vetvy: apoštolských, kontemplatívnych a doplňujúcu vetvu adeptov Tünde Szentes (matka Myriam), vetvu nazývanú Mariánske sestry Izraela a Sv. Jána.
Ako funguje moc vo vnútri tejto náboženskej skupiny?
Aj keď v každej vetve existuje prinajmenšom niekoľko písomných pravidiel o fungovaní skupiny, ktoré sú viac či menej prispôsobené, tieto pravidlá sú dodržiavané len málo. Skutočnú moc majú v rukách niekoľkí zasvätení, ktorí dodržiavajú totálnu vernosť zakladateľovi spoločenstva, otcovi MarieDominiqueovi Philippovi.
Táto moc sa vykonáva v mene cirkvi a dokonca samého Boha. Mnohé pravidlá zamerané na obmedzenie moci zodpovedných predpísané cirkvou nie sú rešpektované, takisto úloha majstra novicov je často priradená priorovi kláštora, čo je v rozpore s kanonickým právom. Obmedzenie dĺžky mandátu zodpovedných vetvy predpísané cirkvou je len zriedkavo rešpektované, najmä ak sa jedná o „zakladateľa“.
Tento je zároveň „majstrom“ a „otcom“ a je prezentovaný ako držiteľ Poznania a Pravdy. Moc zodpovedných je vynútiteľná, vykonáva sa v mene „svätej poslušnosti“ na škodu vnútornej osobnej slobody. Tzv. „otco-majstri“, ktorých úlohou je vedenie čerstvých novicov, vykonávajú skutočný nátlak, ktorý v niektorých prípadoch zachádza až do násilia.
Mladí ľudia, prichádzajúci do spoločenstva, nie sú iba integrovaní do komunity, sú ňou skutočne „privlastnení“. Sme svedkami skutočného klonovania mysle. Takto „naformátovaní“ mladí ľudia následne prispievajú k náboru v prospech komunity.
Aký je obeh poznania?
Držiteľom poznania bol zakladateľ bratov Sv. Jána, veľmi dlho zastávajúci funkciu generálneho priora (až do minulého roka, kedy boli voľby nového priora). Odkaz zakladateľa je rozšírený do uzatvoreného okruhu malého množstva klerikov. Nie je ponechaný žiadny priestor slobodnému slovu, každá odlišná myšlienka je podozrivá; „Majster“ má poznanie a je nad akoukoľvek autoritou. Tento fakt vyvolal škandál u mnohých vyučujúcich v komunite: niektorí dali výpoveď, niektorí neakceptovali požiadavku verejne uznať prevahu zakladateľa, čo sa týka učenia a okamžite poprosili o zastavenie svojej výučby.
Manichejská *1 vízia sveta diabolizuje všetko, čo sa vzďaľuje čo len trochu od učenia zakladateľa a všetci stúpenci sú doslova oddaní myšlienkam zakladateľa, niekedy zachádzajúc až do extrémov: napríklad zakladateľ vykladal, že koniec sveta nastane na prelome rokov 2000 a 2001, a že Komunita Sv. Jána bola vytvorená na záverečné časy cirkvi.
Ako je prežívané toto „náboženstvo“?
Neustále naliehanie na štedrosť a dezorientácia spojená so vstupom do náboženského života, privádza novicov rýchlo do fyzickej a neuropsychickej vyčerpanosti, ktorá narušuje ich zmysel pre kritickosť a systém ich životných hodnôt. Takto strácajú schopnosť analyzovať ideologický obsah, ktorý im je vštepovaný. Napríklad mnoho adeptov na základe učenia Zakladateľa očakávalo koniec sveta koncom roka 2000. Počas mnohých rokov v kongregácii neexistovala žiadna reálna kontrola, čo sa týka štúdia vykonaného cirkevnou autoritou.
Jeden z biskupov v jednom z vnútorných dokumentov Cirkvi zdôraznil nedostatky vo vzdelaní bratov. Chyby v učení sa jasne potvrdili po nedávnom odchode jednej celej skupiny vyučujúcich, ktorí odišli z dôvodu svedomia, keď si uvedomili odchýlky v učení. Na tom istom mieste, v budove výučby, žije spoločne veľký počet novicov a zasvätených.
Predstavujú združenie neodlíšených rôznych úrovní. Výsledkom toho je pre mnohých určitý zmätok, ktorý zhoršuje veľká pracovná záťaž. Nedostatok času pre seba, nedostatok vnútornej slobody vážne destabilizuje intelekt. Osoba, ktorá bola počas náboru prehnane uprednostňovaná (resp. ktorá bola počas náboru vyzdvihovaná), je po vstupe do komunity oslabovaná vzbudzovaním pocitov viny, čo je pre tento systém príznačné.
Latka je postavená veľmi vysoko, človek sa cíti menejcenný a končí sa to prerušením zväzkov rodinných, duchovných a dokonca kultúrnych. V človeku sa vytvorí úplná prázdnota, ktorá je nahradená „ideálnou“ doktrínou a „majster“ predstavuje „záchrancu“.
Deštrukcia osoby môže byť totálna so všetkými príznakmi psychickej choroby. Niektorí bratia, takto ovplyvnení, sa začnú správať úchylne, čo môže zapríčiniť všetky možné poruchy. V niektorých prípadoch nasledujú sexuálne zneužitia, znásilnenia, veľmi časté sú homosexuálne úchylky. Nahlásené boli mnohé depresie a príjmy do psychiatrických nemocníc.
Tak to bolo v prípade desiatich mladých maďarských žien, ktoré vstúpili k Mariánskym sestrám v lete 1998. Päť z nich bolo liečených na psychické poruchy počas nasledujúcich rokov. Zodpovední neváhali predstierať, že tieto mladé ženy boli krehké už pred vstupom do komunity. Zodpovední testujú odolnosť mladých tak, že ich vystavujú chladu, pôstu a nedostatku spánku.
Takto vidia, do akej miery sú schopné poddať sa, bez toho, aby brali do úvahy, akému nebezpečenstvu sú tým vystavení. Mladí sa uzatvárajú do seba. Vyskytli sa viaceré podozrivé úmrtia, pravdepodobne následkom vyčerpania alebo samovraždy. Taktiež jedna kontemplatívna sestra, zle liečená z depresie, vyskočila z okna v januári 2003.
Všetky tieto poruchy s veľmi vážnymi následkami sú výsledkom psychologickej izolácie osôb. Niektoré psychologické poruchy sú nezvratné, zodpovední si nie vždy uvedomujú vážnosť stavu niektorých veriacich. V mnohých prípadoch sú to rodiny alebo priatelia, ktorí si to všimnú pri návšteve komunity.
Keď si to zodpovední uvedomia a pošlú veriaceho do zdravotníckeho zariadenia, neupovedomia vždy rodinu. Niektorí rodičia sa dozvedia, že ich dcéra – veriaca – má novú adresu a len takto si uvedomia, že táto adresa patrí psychiatrickému zdravotníckemu zariadeniu.
Ako je zabezpečená zdravotná starostlivosť veriacich?
Zdravotná starostlivosť je absolútne neadekvátna, pretože na jednej strane – mladí ľudia, zbavení súdnej schopnosti si neuvedomujú, čo je pre nich dobré alebo zlé a nerozoznajú, či sú chorí, pretože zodpovední ich sprevádzajú v tomto bezpráví. Ak existuje nejaká starostlivosť, je to buď oficiálna alebo alternatívna medicína: Keď sa jedna o oficiálnu zdravotnú prax, ten istý lekár ošetruje celé priorstvo, pretože je to priateľ komunity – a teda je to celý systém.
Preto ten, kto je chorý, to často nepovie, pretože si netrúfa sa zveriť ošetrujúcemu a tým i nadriadeným. Takisto nemôže ísť za iným doktorom, pretože aj tak musí prejsť schválením priora (-ky) a všetko sa vie. Mnohí doktori sú rodičmi veriacich a konajú v dobrej viere, ale *2 Psychoterapeuti a pseudopsychológovia sú odporúčaní komunitou, a robia vážne chyby. Keď sa jedná o alternatívnu medicínu, volaní sú liečitelia, magnetizéri a psychotronici, ktorí udržiavajú pomocou poverčivosti a okultizmu chorého v stave závislosti, dosiahnutom technikami indoktrinácie.
Niektorí Afričania boli udivení, že sú na takýchto miestach konfrontovaní s praktikami, zavrhnutými ich rodinami už dlhú dobu. Niektorí bratia Sv. Jána dokonca nútili chorých na rakovinu, aby sa liečili Hamerovou metódou.
*3 Ak zdravotná starostlivosť neexistuje: Jedna veriaca mala vážny absces na sánke, ktorý nebol liečený. Keď v katastrofálnom stave prišla do nemocnice, ošetrujúci lekár ju pokarhal, že prišla tak neskoro a že riskovala nebezpečenstvo otravy krvi.
AVREF pozná dva prípady mladých veriacich, ktorí zomreli na rozšírenú rakovinu.
Boli liečení včas?
Keď sa veriaci necíti dobre, je zvykom povedať, že je to pokušenie diabla a dochádza až k exorcizmu, aby sa zabránilo chorobe. Psychické ochorenia mladých z dôvodov už uvedených sa prejavujú symptómami, ktoré sa neberú do úvahy. Toto odmietnutie reality privádza mladých ľudí k totálnemu neporozumeniu obáv svojich rodičov, a smeruje až k obvineniu z najhorších vecí.
Duchovných funkcií boli zbavení bratia Sv. Jána v Passy-Buzenval de Ruei-Malmaison, z kolégia Stanislas v Paríži, a z kolégia Chapittet v Lausanne. Bolo im zakázané vyučovanie katechizmu v diecéze v Paríži. Zrušený bol aj jeden projekt priorstva v Lausanne po tom, čo biskup tohto miesta vyhlásil, že zakladateľ komunity Sv. Jána „vyciciava duše ako vampír“.
Zodpovedný biskup Sv. Jána obvinil bratov vo svojom napomenutí v júni 2000. Na požiadavku Vatikánu boli menovaní náboženskí asistenti, ktorí nepochádzali z kongregácie, aby kontrolovali fungovanie komunít: dvaja u bratov, jeden pre kontemplatívne sestry, ale žiadny u apoštolských sestier, aj keď aj tu boli konštatované rovnaké symptómy.
Od bratov Sv. Jána, ako aj od sestier, odišlo mnoho osôb vždy pre výhrady svedomia (napríklad hlavná vyučujúca u sestier). Zhrnutie Všetky vetvy Sv. Jána majú spoločné:
- deštrukciu osobnosti u mnohých veriacich následkom straty psychickej celistvosti (integrity) a ich osobnej schopnosti slobodne myslieť a konať
- deštrukciu rodín, ktorých jeden alebo viacerí blízki sa stali stúpencami komunity Sv. Jána a stali sa jej obeťami: partneri sa rozchádzajú, bratia a sestry strácajú záchytné body a tiež vieru.
Asociácie UNADFI a AVREF (Asociácia náboženského života a rodiny) zohrávajú každá svoju úlohu v boji proti týmto deštrukciám. V prvom rade je to všeobecným poznaním sektárskych metód, v druhom rade prostredníctvom skúsenosti, že tieto odchýlky cirkvi mali dramatické následky na jednotlivcov a ich rodiny.
V súčasnosti sa zdá, že Katolícka cirkev ešte neurobila správne opatrenia na nápravu tejto situácie.
1 Manicheizmus:
1) Náboženstvo založené prorokom Mani-m v 3. storočí n.l., ktoré vyznáva prísny dualizmus dávajúc do protikladu sily dobra a zla. (Rozšírené v Ázii, potom na Ďalekom Východe, manicheizmus bol misionárskym náboženstvom konkurujúcim kresťanstvu až do stredoveku). Jeho vplyv bolo cítiť u Bogomilov a Katarov.
2) Koncepcia, ktorá rozdeľuje všetko na dve časti, z ktorých jedna je horlivo protežovaná a druhá bez diskusie odmietaná. niektorým chýba deontológia.
2 Deontológia:
1) Súbor pravidiel a povinností, podľa ktorých sa riadi určitá profesia a správanie tých, čo ju vykonávajú, vzťahy medzi nimi a klientmi, či verejnosťou.
2) Zdravotná deontológia = zdravotná etika.
3 Hamerova metóda: Doktor R.G. Hamer, nemeckého pôvodu, má zakázané vykonávanie činnosti v tejto krajine a bol odsúdený na tri roky nepodmienečne za podvod vo Francúzsku. Podľa neho je rakovina výsledkom psychologického šoku, ktorý nazýva „nečakaný konfliktný šok“. Pokiaľ existuje biologický konflikt, rakovina sa rozvíja. Keď konflikt prestane (za pomoci psychoterapie) a za podmienky, že necháme pôsobiť prírodu, rakovina zmizne. „Nechať pôsobiť prírodu“ znamená tiež odmietnutie chemoterapie, ožarovania, morfia atď. Podľa „Novej medicíny“ 95% pacientov, ktorí nie sú takto liečení prežijú… Nabádaním k odmietnutiu tradičnej liečby privodil viacero úmrtí.
Táto metóda inšpirovala mnoho iných terapeutov. Či sa to nazýva “totálnou biológiou živých bytostí” alebo „psychobio-genealógia“, tieto teórie potvrdzujú výlučne psychosomatický charakter všetkých chorôb. Dokonca existuje teória „zubného dekódovania“, podľa ktorej sú pokazené zuby alebo abscesy „odkazmi“… Stúpenci tejto „Novej medicíny“ pochádzajú z kruhov „ozajstných“ lekárov, ako aj terapeutov s „obskúrnym“ vzdelaním…