Spoluúčastníkmi tohto príbehu sme sa stali v máji 2007, keď sa na nás obrátila pani s obavami o vzdelávanie svojej vnučky. Od septembra 2007 mala chodiť do súkromného gymnázia v Hnilčíku. Následne mali žiaci odísť do „alternatívnej Rodovej školy Ščetinina v Tekose v Rusku“. Pani uviedla aj webové stránky ako zdroje svojich obáv http://www.rodovaskola.sk/aktuality.htm a www.anastasia.sk. Žiadala nás o pomoc, nakoľko jej zo školskej inšpekcie odpovedali, že „vzhľadom k skutočnosti, že Súkromné gymnázium v Hnilčíku má začať svoju prevádzku až 01. 09. 2007, školská inšpekcia zatiaľ nemá k dispozícii priame poznatky a informácie o tejto škole.“
Keďže sme nemali ani my žiadne poznatky, preštudovali sme si najprv uvádzané stránky (stránky už v pôvodnej podobe nenájdete – po medializácii sa ocitli v rekonštrukcii). Tu bola v oznamoch skutočne zverejnená (v marci) informácia o zriadení Prvej Rodovej školy na Slovensku a našli sme aj podrobnejší oznam:
„Ministerstvo školstva SR v Bratislave zaradilo do siete škôl a školských zariadení Súkromnú školu v Hnilčíku – Bindte č. 20, so začiatkom prevádzky od 1. 9. 2007, v ktorej sa bude vzdelávať a vychovávať podľa pedagogických princípov Michaila Petroviča Ščetinina.
Okrem toho sa v škole bude realizovať experimentálne overovanie jeho pedagogických princípov pod vedením prof. PhDr. Mirona Zelinu, DrSc., riaditeľa Ústavu humanitných štúdií pri PdF UK v Bratislave a to znamená, že škola bude fungovať ako experimentálna škola.
…. Naša škola si teda kladie za cieľ vychovať z detí harmonicky rozvinuté osobnosti. Naviac – máme aj iný dôležitý zámer!!! Školské systémy našej civilizácie nutne potrebujú zmenu …. …Preto by sme chceli každoročne s celou školou absolvovať študijný pobyt priamo v Tekose, v jeho škole – Mgr. Imelda Trochtová, PhD., zriaďovateľ školy
Boli tu aj fotografie z pracovnej návštevy skupiny pani Trochtovej spoločne s prof. PhDr. Mironom Zelinom, DrSc., v Ščetininovej škole v Tekose v apríli 2007. My len doplníme, že tento pán (budúci gestor školy) je predsedom Rady pre regionálne školstvo, čo je poradný orgán Ministerstva školstva SR, a je gestorom viacerých školských alternatívnych experimentov na Slovensku.
Pri hľadaní ďalších informácií o Ščetininovi (1944), jeho pedagogike a prepojení na Anastáziu sme sa sústredili predovšetkým na kritické zdroje. Nekritických a obdivných bolo na stránkach Anastasie a Rodovej školy množstvo.
Na internetovej stránke moskovského Centra pre štúdium náboženstiev a siekt sme našli článok Alexeja Kasatkinova. Opisuje celú históriu vzniku Ščetininových experimentov (1974, 1986, 1988) až po ich postupný rozklad a zákaz pre neuspokojivé výsledky a nespokojnosť rodičov. Proces údajne vždy sprevádzali škandály. Zaujímavé je, že napriek týmto neúspechom a žiadnej publikačnej vedeckej činnosti získal Ščetinin v roku 1991 titul akademik Ruskej akadémie vzdelávania. V roku 1994 sa Ščetinin odčlenil od svojho prebiehajúceho experimentu so skupinou verných nasledovníkov, ktorí v ňom „videli ´Učiteľa´, odovzdávajúceho ´kozmické informácie´. Každé jeho slovo alebo myšlienku chápali ako ´objav kozmického rozumu´. Tento krok bol tiež pre všetkých neočakávaný, a nasledujúce odčlenenie od experimentálnej školy, ktorá už predtým bola oddelená od všeobecnovzdelávacej, bol sprevádzaný škandálmi, vydieraním a hrozbami zo strany Ščetinina“.(www.iriney.ru/sects/teacher/index.htm – preklad článku od profesionálneho tlmočníka je na www.integra.fost.sk/index.htm). Takto vznikla v osade Tekos pri meste Gelendžik Ščetininova škola s oficiálnym statusom štátnej vzdelávacej inštitúcie. Pôsobia tu dodnes, ale prešli na samofinancovanie.
Overovali sme si pravdivosť informácií u riaditeľa Centra profesora Alexandra Dvorkina. Citujeme jeho meilovú odpoveď zo dňa 31. 5. 2007: „Mr Schetinin is a false academician. In fact, he does not even have a legitimate higher education. He has no licence for pedagogical activity and his school is not recognised by the state. In fact, his school is a ´pedagogical´ wing of Anastacia cult. We have a lot of complaints about the abuse of the children in his school that uses many cultic practices. I hope, Schetinin’s schools will not be allowed in Slovakia. Prof. Alexander L. Dvorkin, Ph.D. [1]
Podľa nášho názoru tieto fakty spochybňujú akademický titul, vedeckosť a hodnovernosť Ščetinina aj jeho pedagogiky. Možno porovnávame neporovnateľné, ale aj v našich podmienkach musíte splniť veľmi prísne kritériá vo vedeckej práci, aby ste získali najvyššiu akademickú hodnosť. A Ščetinin napísal len jedinú brožúru: Zvládnuť nezvládnuteľné, v ktorej opisuje príčiny neúspechu svojho prvého experimentu.
Ščetininova internátna škola sídli v uzatvorenom areáli a je charakteristická formou vyučovania vo vekovo nehomogénnych malých skupinách žiakov vo veku 9 – 16 rokov (osobitne dievčatá a chlapci). Vyučuje sa celý týždeň od rána do večera (6:30 – 19:30) s obedňajšou prestávkou. Prázdniny sú len v lete a na Vianoce. Režim dňa je prísne organizovaný a relaxom má byť striedanie činností – najmä učenie, práca, choreografia a „rukopasnyj boj“. O celú prevádzku školy sa žiaci starajú sami pod dozorom učiteľov (upratovanie, varenie, administratívne práce, kompletná výstavba areálu – od tvorby projektov, cez údržbu až po stráženie areálu, asistencia Ščetininovi …).
Len jedna ilustrácia z obsahu učiva: Zem bola zasiahnutá meteoritom a jej póly sa oddelili. Preto má 3 póly: magnetický, astrálny – duchovný a geografický. Pani Trochtová sama hovorí, že čo sa u nás považuje za ezoterickú literatúru, tam je obsahom fyziky. (Eva Orbanová: Školská rodová alternatíva. In Rozmer 3/2007, s. 3 – 7)
Podľa odbornej analýzy Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví v Bratislave sú deti vedené v úcte k tradíciám, predkom a svojmu národu. Učivo sa preberá v blokoch, aby sa neprerušoval myšlienkový tok. Žiaci v téme postupujú v dvoch fázach – študentská alebo laboratórium, v ktorej si sami pod dohľadom učiteľa pripravujú skriptá. Najlepší potom učia spolužiakov vo fáze „zahĺbenia sa“. Takýmto štýlom si urobia žiaci maturitu za rok namiesto štyroch. Potom môžu pokračovať v štúdiu na vysokoškolských fakultách (študenti sa učia v Tekose, ale skúšky robia na bežných vysokých školách v iných mestách). Prevažuje „holistický prístup“, čo znamená, že „nemožno oddeľovať život jedného organizmu od života celku (iného organizmu) a závislosti od neho.“ Napríklad, považujú za samozrejmosť, že Zem je živý organizmus, a učia sa o dvoch teóriách jej dýchania.
Citujeme: „Podľa kritikov je Ščetininova škola uzatvorený totalitný systém (strážený kozákmi). Všetky informácie, ktoré sa majú dostať z vonkajšieho prostredia k študentom, učiteľ a jeho najbližšie okolie filtruje. Televízor a rádio sú zakázané ako zdroj odpadu. Knihy, noviny a časopisy môžu čítať len po osobnom schválení Ščetininom. Podľa bývalých študentov sa listy pred odoslaním adresátovi kontrolujú а telefonické hovory nahrávajú a odpočúvajú. Stretnutia sú prísne časovo ohraničené a nesmú prekročiť stanovený termín. Ščetinin kontroluje aj oblasť osobných vzťahov. Podporuje sa uzatváranie sobášov medzi študentmi školy. Odchod zo školy sa považuje za zradu učiteľa.“ (Celý text analýzy ÚVŠC je uvedený na www.integra.fost.sk/index.htm.)
Prepojenie Štetininovej školy na kult Anastasie (Anastázie) a naopak je podľa našich zistení zrejmé. Len pre stručné vysvetlenie uvádzame, že Anastasia je údajne krásna mladá žena žijúca v pustej tajge. Má neuveriteľné schopnosti: predvída budúcnosť, môže ju meniť, lieči všetky choroby, premiestňuje sa v čase aj priestore. Našla príčiny aj riešenie všetkých problémov života, a tie diktuje podnikateľovi Vladimírovi Puzakovovi (nar. 1950) pri jeho pobyte v tajge. On, zasiahnutý týmto poznaním, prešiel transformáciou a začal myšlienky Anastasie zapisovať a vydávať (od roku 1996) pod pseudonymom Vladimír Megre.
Nebudeme vás unavovať citovaním úžasných banálností, ktoré sú považované za najhlbšie múdrosti sveta. Čitatelia kníh o Anastasii však Megremu bezvýhradne veria a zakladajú si Kluby priateľov Anastasie (KPA). Zabezpečujú preklady kníh, distribúciu, snažia sa o realizáciu rodových osád, organizujú pobyty u Ščetinina, ktorého tiež nesmierne obdivujú. Zdá sa, že obdiv neznížil ani fakt, že v máji 2001 prehral Megre súd v Sankt Peterburgu. Jedna z obdivovateliek Anastasie chcela sama napísať pokračovanie príbehov, ale Megre ju zažaloval za porušenie autorských práv. Ona však dokázala, že jeho knihy o Anastázii sú plagiát a ide len o prepracované myšlienky, ktoré existujú v okultnej literatúre už dávno (Guz, Ščetinin). Megre na súde priznal, že sú to literárno-umelecké texty, ktoré môžeme zaradiť do oblasti vedeckej fantastiky. (Analýza Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví – www.integra.fost.sk/index.htm)
Moskovské Centrum pre štúdium náboženstiev a siekt zaraďuje spoločenstvo Anastasia medzi kulty (agentúra Ria Novosti, 20. 2. 2007, In: Rozmer 2/2007). Takéto zaradenie potvrdila aj Medzinárodná konferencia „Totalitarian Cults – Threat of Twenty-First Century“ v Nižnom Novgorode 23. – 25. 4. 2001 (201 účastníkov zo 7 krajín sveta). V ich oficiálnom výstupe sa uvádza: „The following modern destructive cults are considered most well-known and dangerous: „…cult of Porfiry Ivanov, cult of ‘Anastasia’ (authored by V. Megre), The School of Shetinin, the cult of Evgeny Berezikov, Rhythmology (Radasteya of E. Marchenko)[2] …“ ( http://www.lermanet.com/cisar/russia/010425a.htm).
Podobné názory sú aj vo výpovedi bývalého učiteľa pôsobiaceho v škole 3 roky. Vasilij Grekov sa však ako člen klubu Anastasie vyjadruje veľmi kriticky o Ščetininovi a jeho správaniu. Tvrdí, že s deťmi aj učiteľmi manipuluje, odoberá autoritu rodičom, nestrpí nesúhlas, vyžaduje absolútnu poslušnosť a lojalitu voči svojej osobe. Tvrdí tiež, že Megre po návšteve školy v roku 2004 veľa o nej pochvalne písal vo svojich knihách o Anastasii, a tým značne zvýšil záujem o ňu medzi anastaziánmi. Ščetinin sa však odklonil od rodových osád, pretože považuje výhradne Rusko za vyvolený národ a krajinu, ktorá spasí celý svet po zániku súčasnej civilizácie v roku 2012. (http://www.tekos.sourceoflife.ca/)
Zistené skutočností v nás vyvolali pochybnosti, preto sme sa rozhodli podať podnet na kompetentné orgány (dokumenty sú zverejnené na www.integra.fost.sk/index.htm):
17. 6. 2007 žiadosť na Ministerstvo školstva SR o prešetrenie experimentálneho overovania pedagogiky M. P. Ščetinina, v súkromnom 8-ročnom gymnáziu Hnilčík – Bindt, ktorého zriaďovateľkou je Mgr. Imelda Trochtová, PhD.
15. 8. 2007 sme dostali odpoveď z MŠ SR, že rozhodnutie o zaradení súkromného gymnázia do siete škôl vydali 8. 12. 2006 len pre odbor gymnázium. Zriaďovateľka (pani Trochtová) doručila následne až 30. 4. 2007 žiadosť o schválenie návrhu na experimentálne overovanie pedagogiky M. P. Ščetinina. Proces schvaľovania v auguste ešte nebol ukončený.
6. 10. 2007 sme požiadali Štátnu školskú inšpekciu o prešetrenie úrovne výchovy a vzdelávania v súkromnom gymnáziu Hnilčík – Bindt. Zistili sme totiž, že napriek neschváleniu experimentu žiaci v septembri odcestovali na 3 mesiace do Ščetininovej školy v Tekose.
7. 11. 2007 inšpekcia konštatovala, že naša „sťažnosť je opodstatnená“. V objekte sú nevyhovujúce podmienky pre výchovu a vzdelávanie a škola začala činnosť v rozpore so zriaďovacou listinou ako internátna. Niektorí žiaci boli na školu prijatí v rozpore s legislatívou. „Uložili riaditeľke školy RNDr. Tatiane Vojčíkovej odstrániť všetky zistené nedostatky do 30. 11. 2007.“
17. 2. 2007 sme chceli vedieť od školskej inšpekcie, či došlo v škole k náprave všetkých nedostatkov, ktoré inšpekcia zistila.
20. 3. 2007 nás inšpekcia informovala, že riaditeľom školy sa stal Ing. Trochta. Situáciu nebolo možné prešetriť. Všetci 13 žiaci školy sa totiž vrátili po Vianociach do Tekosu a absolvujú časť štúdia na základe žiadosti rodičov a súhlasu predošlej riaditeľky v internátnom Lýceu komplexného formovania osobnosti detí a mládeže v Tekose v Rusku do konca školského roku 30. 6. 2008. Zákon takúto formu štúdia umožňuje, ale predpisy boli porušené v tom, že toto povolenie nebolo prerokované na Rade školy.
V auguste 2008 sme na školskej inšpekcii zistili, že „v septembri t. r. je v uvedenej škole plánovaná následná inšpekcia zameraná na kontrolu stavu odstránenia nedostatkov zistených v šk. r. 2007/2008.“
V októbri 2008 sme žiadali príslušnú inšpekciu o výsledky následnej kontroly – oznámili nám, že … „plánovaná následná inšpekcia v súkromnom gymnáziu Hnilčík – Bindt ešte nebola realizovaná a požadovanú informáciu nám nevedia sprístupniť“.
V januári 2009 sme na ďalšiu urgenciu dostali z inšpekcie „Informáciu o výsledkoch inšpekčnej činnosti vykonanú 7. 11. 2008 v súkromnom gymnáziu Bindt 20, Hnilčík“, kde je konštatované, že nedošlo k náprave zistených nedostatkov a riaditeľ školy porušuje všeobecne záväzné právne a interné predpisy:
- nedodržal postup pri preradení žiaka zo strednej na základnú školu,
- neupravil podrobnosti v školskom poriadku v súlade so zákonom,
- neoznámil zanedbávanie plnenia povinnej školskej dochádzky príslušnému orgánu,
- nevyhotovil písomné rozhodnutia a nedoručil zákonným zástupcom.
„Na základe závažnosti všetkých zistených nedostatkov a vzhľadom k tomu, že škola nemá v súčasnosti ani jedného žiaka, odporúča príslušná inšpekcia hlavnej školskej inšpektorke podať návrh na vyradenie školy zo siete škôl a školských zariadení.“
Zistili sme, že platné zákony SR umožňujú hlavnému školskému inšpektorovi predložiť Ministerstvu školstva SR žiadosť na vyradenie zo siete škôl, ak zistí závažné nedostatky v kvalite výchovno-vzdelávacej činnosti.
Podľa vyjadrenia riaditeľa Kancelárie hlavného školského inšpektora v Bratislave, Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) v prípade inšpekčného výkonu v súkromnom gymnázium v Hnilčíku postupovala štandardne, tak, ako jej to ukladá zákon. V Ruskej federácii študovalo 13 žiakov a ŠŠI neudeľuje súhlas na vycestovanie žiakov z územia SR a nemá kompetencie ovplyvniť zákonných zástupcov v ich rozhodnutí, v ktorom štáte sa bude ich dieťa vzdelávať.
Okrem toho ŠŠI nemá kompetencie, aby zisťovala ideológiu jednotlivých pedagogických systémov. Ak by sa v praxi objavilo podozrenie, že takáto sporná ideológia pôsobí na deti v rozpore so slovenskými zákonmi, resp. dobrými mravmi, oznámi túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní.
Pre vyradenie školy zo siete škôl bola rozhodujúca skutočnosť, že podmienky pre výchovu a vzdelávanie žiakov vo vzťahu k obsahu a cieľom študijného odboru gymnázium boli aj po kontrole prijatých a uložených opatrení nevyhovujúce.
V uvedenej škole už neprebieha výchovno-vzdelávací proces. Jeho bývalí žiaci plnia povinné vzdelávanie v iných školách na Slovensku. Jeden žiak so súhlasom zákonného zástupcu študuje na území Ruskej federácie, u dvoch žiakov požiadali Prezídium policajného zboru SR o previerku ich pobytu a v jednom prípade tiež Políciu Českej republiky.
Pre nás je zarážajúce, že celý proces vzniku novej „školy budúcnosti“ sprevádzalo zahmlievanie, polopravdy, účelové zmeny webových stránok, porušovanie predpisov, dokonca porušenie zákona. O spornom obsahu vzdelávania už ani nehovoriac. Prof. PhDr. Miron Zelina, DrSc., sa ako proklamovaný budúci gestor po medializácii ku gestorstvu nepriznával a nevidel žiadne sporné veci okolo Ščetininovej školy.
Domnievame sa, že budovať niečo nové, kde sa majú žiaci vychovávať „v duchu pôvodných morálnych hodnôt, so vzťahom k prírode, k človeku, k životu“ na nemorálnom a protiprávnom správaní nemôže byť dobrým základom pre stavbu školy budúcnosti. V škole založenej na nemorálnom základe sa nedá predpokladať výchova žiakov v morálnom duchu. Či už sa to volá Ščetininova, rodová, Anastázia alebo akokoľvek inak …
Použité pramene:
http://www.rodovaskola.sk/aktuality.htm
www.anastasia.sk
www.iriney.ru/sects/teacher/index.htm
www.integra.fost.sk/index.htm
http://www.lermanet.com/cisar/russia/010425a.htm
http://www.i-ru.cz/clanky
Orbanová, E.: Školská rodová alternatíva. In Rozmer č. 3/2007, s. 3 –7.
Šafin, J.: Kult zvodnej Anastázie. Rozmer č. 4/2007, s. 23 – 27.
Časopis .týždeň 36/2007, s. 30 – 32. Zradná túžba po alternatíve
Referát na odbornom seminári Nebezpečné spoločenstvá, rodina, škola, štát,
UVSC Bratislava, dňa 12.11. 2008
––––––––––––––––––––––––
Mgr. Ivana Škodová – má vysokoškolské pedagogické vzdelanie, je predsedníčkou a zakladajúcou členkou občianskeho združenia Integra – Centrum prevencie v oblasti siekt v Banskej Bystrici, externou spolupracovníčkou Centra pre štúdium siekt, má dlhoročnú prax v pedagogicko-pychologickom poradenstve pre deti a mládež a sociálnej práci s rodinami v kríze.
[1] „Pán Ščetinin je falošný akademik. Nemá vlastne ani len legitímne vyššie vzdelanie. Nemá licenciu pre pedagogickú činnosť a jeho škola nemá štátne uznanie. Jeho škola je de facto ´pedagogickým´ krídlom kultu Anastasia. Dostali sme mnoho sťažností na zneužívanie detí v jeho škole, ktorej mnohé aktivity majú kultový charakter. Dúfam, že Ščetininove školy nebudú na Slovensku povolené. Prof. Alexander L. Dvorkin, Ph.D.
[2] „Za najznámejšie a najnebezpečnejšie sa pokladajú tieto moderné deštruktívne kulty: „..kult Porfirija Ivanova, cult ‘Anastasia’ (vytvorený V. Megrem), Ščetininova škola, kult Evgenija Berezikova, Rytmológia (Radasteja E. Marchenkovej…“