Znaky nových náboženských hnutí, ktoré ovplyvnili religiozitu na Slovensku po roku 1989

1 rok ago admin 0

Od roku 1989 prešla spoločnosť na Slovensku po ceste k neskorej moderne, či post-modernevýraznou sociokultúrnou zmenou ktorá viedla multikultúralizmu, či pluralizmu. Pluralizovanie spoločnosti je badateľné napríklad v náraste počtu, ale aj vplyvu nových náboženských hnutí (NNH).

Inak povedané spoločnosť po nežnej revolúcie sa na poli náboženstva deprivatizovala a začala intenzívnieť súťaž tradičných cirkví a foriem deregulovanej religiozity v podobe alternatívnych foriem náboženstva, nových náboženských hnutí a kultov.

Cieľom príspevku bude podať krátku klasifikáciu nových náboženských hnutí po roku 1989 a uviezť charakteristické znaky deštruktívnych NNH, ktoré sú na Slovensku prítomné. Základné rozdelenie vychádza z pôvodu NNH. Skupiny kresťansko-protestantského pôvodu

Do tejto skupiny patria letničné hnutia, ktoré môžeme rozdeliť do troch podskupín:

  • klasické letničné hnutia,
  • novoletničné hnutia,
  • charizmatická obnova.

Patria sem o.i. Náboženská spoločnosť Jehovových svedkov a Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní. Medzi skupiny kresťansko-protestantského pôvodu zaraďujeme aj skupiny, kde sa kresťanské prvky stretávajú s orientálnou filozofiou, napr. Spoločenstvá Kresťanskej vedy a antropozofia. Tiež sem patrí aj nové náboženské hnutie s názvom Rodina, v ktorom je spojené prebudenecké hnutie s apokalyptickými črtmi a sexualizáciou.2

Skupiny orientálneho pôvodu

Do tejto skupiny patria spoločenstvá vychádzajúce v prvom rade z buddhizmu a hinduizmu a ich cieľom je konečná jednota človeka s Bohom. Príklady týchto skupín sú Sri Chinmoy Sahaja yoga, ISKCON – Hare Kr(i)šna, atď. Mesiášske skupiny Charakteristické pre tieto skupiny sú nové náboženské hnutia, ktoré spájajú rôzne náboženské tradície s myšlienkou mesiášstva.

Napr. hnutie Natálie de Lemeny-Makedonovej alebo Cirkev zjednotenia. Neopaganizmus – novopohanstvo Novopohanstvo predstavujú hnutia, ktorých cieľom je obnova náboženských tradícií predliterárnych kultúr a vytvorenie celosvetového univerzálneho náboženstva. Napr. Druidi, Astru, Satanizmus, atď.

Náboženský supermarket

Ide o skupiny, v ktorých dochádza k zmiešaniu rôznych tradícií, synkretizmu a zostavovania z rôznych duchovných prvkov, magických a ezoterických praktík. Pre tieto skupiny je okrem synkretizmu spoločná individualizácia a zameranie na úspech.

Počet členov v neregistrovaných nových náboženských hnutí 3

V predloženej tabuľke je prehľad počtu členov/ prívržencov neregistrovaných nových náboženských hnutí podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001.

Tabuľka č. 2.3 Počet členov v neregistrovaných nových náboženských hnutí podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001

Náboženská skupina Počet prívržencov  Podiel na obyvateľstve v %
 Vychádzajúce kresťanstva  2400  0,045
 Orientálneho pôvodu  1200  0,022
 Mesiášske skupiny  300  0,006
 Novopohanstvo  1500  0,028
 Náboženský supermarket  950  0,018
 Spolu  6350  0,118
 Iné  6294  0,117

 

Vidno, že náboženská scéna sa vplyvom nových náboženských prúdov zmenila a nastáva obrat od tradičnej zdedenej zbožnosti smerom k alternatívnej spiritualite, ktorá je založená v prvom rade na osobnej skúsenosti a preto aktuálnosť témy nových náboženských hnutí je vysoko aktuálna.

Pluralita vier ako súčasť postmodernej doby nás nabáda sa zamyslieť nad charakteristikou a metódami, ktoré sú praktizované v radikálnaych, agresívnych nových náboženských hnutiach.

Týmto sa dostávam k najdôležitejšej časti, ktorá vyplýva z časti o novej religiozite. Ide o charakteristiku nových náboženských hnutí na území Slovenskej republiky a mechanizmov manipulácie, ktoré sú im vlastné.


POJEM NOVÉ NÁBOŽENSKÉ HNUTIE


Podobne, ako aj iné náboženské fenomény a javy, aj nové náboženské hnutie je viacvrstvovým fenoménom, preto sa dá na neho nazerať z etymologického, sociologického, psychologického, či teologického hľadiska. V tejto časti predstavím pojem nové náboženské hnutie zo všetkých týchto aspektov a podrobnejšie sa budem venovať jeho znakom, štruktúram, vodcom a mechanizmom manipulácie.

 

Etymologicko – historický pohľad na pojem sekta/ nové náboženské hnutie

Pojem sekta pochádza z latinského secta, ktoré je s najväčšou pravdepodobnosťou odvodené od latinského slovesa sequoi, sequi, secuntus sum4 . V gréčtine sa používa pojem airésis5 . Pôvodne tento pojem označoval exkluzívnu skupinu, oddelenú od náboženského alebo filozofického spoločenstva. Niektorí členovia týchto spoločenstiev neuznávali autoritu pôvodných inštitúcií a ani nenasledovali v podriadenosti túto autoritu.

Naopak vytvorili si novú inštitúciu, nové spoločenstvo a zvolili si nového vedúceho, novú autoritu. Pojem sa rozšíril v kresťanskej teológii vplyvom Vulgaty a nadobudol nový rozmer; oddelenie  skupiny od katolíckej cirkvi kvôli heréze alebo nesprávnemu používaniu sviatostí, či podriaďovaní sa autorite ktorá nebola schválenou cirkvou.6

Každý nový stúpenec, žiak novej exkluzívnej skupiny sa vydáva k nasledovaniu vodcu, spoločnosti a stáva sa sektárom. Abgrall potvrdzuje, že pojem sekta nie je novým javom. Ako príklad uvádza fanatických stúpencov Platóna a Aristotela a taktiež spomína tradovanie iniciácie Ježiša Nazaretského sektou esénov.7

 

Sociologický pohľad na pojem sekta/ nové náboženské hnutie

Na fenomén nových náboženských hnutí nazerá aj vedný odbor sociológia náboženstva, ktorý je súčasťou religionistiky a pristupuje k fenoménu nových náboženských hnutí nehodnotiacim postojom. Cieľom sociológie náboženstva je bádanie náboženských skupín v ich sociokultúrnom prostredí, ich pochopenie a aplikácia do sociálnej reality.

Sociológia náboženstva pomáha zostavovaním typológie, genealógie náboženstva, popisovaním štruktúr skupiny, v ktorých si všíma rozloženie moci, vplyv socializácie a konverzie na identitu človeka a integritu jedinca v spoločnosti.

„Medzi základné otázky sociológie náboženstva patria:

Aké funkcie hrá náboženstvo v spoločnosti?

Aký má význam v živote jedinca?

K akým premenám náboženstva dochádza v priebehu histórie?

Aké je významné pôsobenie náboženstva v oblasti politiky a ekonomiky?“ 8

Jedným zo základných prínosov sociológie náboženstva je vytvorenie typológie, ktorá sa volá Sekta – cirkev teória


Sekta – cirkev teória


Sekta – cirkev teória podáva teoreticko – konceptuálny rámec pre interpretáciu foriem náboženských organizácií. Snaží sa o typológiu pojmov sekta a cirkev.

Typológia sekty a cirkvi podľa Maxa Webera9

Najzákladnejšiu a najvšeobecnejšiu typológiu zostavil Max Weber, popredný nemecký sociológ, politik a ekonóm v jeho fenomenálnom sociologickom diele Sociologie náboženství. Weber používal pojmy sekta a cirkev ako príklady ideálnych taxómov ktoré umožňujú vzájomné porovnávanie sa.

Sekta Cirkev  
exkluzívna sociálna skupina inkluzívna organizácia
členstvo nie je dané narodením, ale voľbou dospelého jedinca člensvo je dané narodením, nie je spojené s vedomým výberom
má prísne kritériá pre vstup nových členov nemá prísne kritériá pre vstup nových členov
fokus na emocionálne prežívanie bohoslužieb bez potreby následného intelektuálneho vysvetlenia fokus na intelektuálny výklad v rámci bohoslužieb
členovia majú pocit istej vyvolenosti významné postavenie má tradícia, ktorá je zdrojom posvätnej autority
apolitické združenie kladie dôraz na sviatosti

 

Typológia sekty a cirkvi podľa Ernsta Troeltscha

Na rozdiel od Webera E. Troeltsch, nemecký protestantský teológ, filozof náboženstva a dejín, rozšíril na základe prameňov M. Webera A. Ritschla, profesora teológie, charakteristiky sekty a cirkvi o nasledovné prvky10:

SEKTA CIRKEV
 prevláda náboženský partikularizmus, ktorý vedie k pocitu vyvolenosti  tendencia k univerzalizmu
 spása je dosiahnutá predovšetkým mravnou čistotou, vrátane etickej prísnosti a asketizmu   zdôrazňuje Božiu milosť, nad ktoru bdie cirkevná hierarchia
 profesionálne duchovenstvo hrá veľmi malú úlohu, naopak spoluúčasť laikov je vysoká  profesionálne duchovenstvo hrá významú rolu
 prevláda nepriateľský postoj k sekulárnej spoločnosti, ku štátu    silná tendencia k prispôsobovaniu sa okoliu a hľadanie kompromisov
 členovia sú prevažne zo sociálne znevýhodnených skupín, preto sa kladie dôraz na duchovné a charizmatické kvality  berie sa ohľad na sociálnu straifikáciu

 

Typológia podľa Thomasa O´ Dea11

Ďalšou typológiou je typológia T. O´ Dea, známeho katolíckeho sociológa náboženstva, autora mnohých sociologických publikácií, ktorý nadviazal na práce M. Webera a E. Troltscha a definoval sektu a cirkev nasledovne:

 SEKTA  CIRKEV 
separativizmus od okolitej spoločnosti, odmietanie alebo odpor k svetu a jeho hodnotám a inštitúciám tendencia k dohode a kompromisu s existujúcou spoločnosťou, jej hodnotami a inštitúciami
exkluzivita v postojoch aj v sociálnych štruktúrach inkluzívna sociálna štruktúra, ktorá sa často zhoduje s geografickými alebo etnickými hranicami
vedomá skúsenosť konverzie je považovaná ako predpoklad členstva orientácia smerom na konverziu všetkých
dobrovoľné pričlenenie sa k skupine členstvo je dané narodením
etická striedmosť je často spojená s asketizmom formalizácia v oblasti dogiem a hierarchie

 

Hodnotiaca dichotómia pojmov sekty a cirkvi v sect – church theory

Treba si uvedomiť, že pojem sekta je v dnešnej postmodernej spoločnosti a kultúre považovaný za pejoratívny a nesie v sebe nádych odsúdenia. S najväčšou pravdepodobnosťou, ako na to poukazuje Reinhart Hummel12 je to tak, že spoločnosť nehľadí na pojem sekta, ako na niečo, čo označuje spoločenstvo aké je, alebo čo je, ale označuje aký vzťah má spoločnosť k nej.13

Z tohto pohľadu si nemožno nevšimnúť hodnotiaci charakter pojmu sekta. Protikladom k sekte stojí pojem cirkev, ktorý medzi ľuďmi nevyvoláva (z hľadiska religionostiky) až tak pejoratívne nalády a pocity. Prirodzene sa ponúka otázka: ako sa vyhnúť načrtnutej hodnotiacej dichotómii a zostať čo najviac neutrálny a objektívny v religionistickom bádaní.

Vojtíšek zhŕňa prístupy teológov, sociológov a religionistov, ktorí sa snažia zodpovedať túto otázku tým, že predstvuje dve skupiny bádateľov. Obidve skupiny majú spoločné, že sa snažia vyhnúť hodnotiacemu pojmu sekty. Prvá skupina však podľa Vojtíška:

„hľadá hodnotovo neutrálnu definíciu pojmu sekta a s popísanou definíciou sa chce dištancovať od bežného, používaného, negatívneho používania toho pojmu.“14

Druhá navrhuje pojem úplne opustiť a nahradiť ho niektorým novým pojmom, ktorým je napríklad nové náboženské hnutie. K tomuto variantu sa pridáva okrem Z. Vojtíška15 aj D. Lužný vo svojej publikácii Nová naboženská hnutí alebo aj D. Václavík v jeho publikácii Sociolgie nových náboženských hnutí, ktorý vidí problém používania pojmu sekty v týchto smeroch15:

• pojem sekta má silný hodnotiaci nádych a vždy je vnímaná ako vysoko autoritatívna, bigótna a totalitárne fungujúca skupina, a preto je medzi teológmi, religionistami a sociológmi snaha nájsť pojmovo neutrálny význam;

• s pojmom sekty je spojený aj interkultúrny problém, ktorý sa prejavuje ťažším transponovaním pojmu sekty z kreťanskej kultúry do inej kultúry, kde kresťanstvo nie je dominantné náboženstvo;

• jedna zo základných charakteristických čŕt sekty je autoritatívne vodcovstvo. Tu sa však pred nami rysuje ďalší problém a síce so synkretickými novotvarmi, ktoré nemajú autoritatívneho vodcu, ale fungujú na základe sociálnych princípov;

• pojem sekta je spojený s časovou, ale aj historickou univerzalitou, tzn. že pojem sekta nie je možné aplikovať na ranné kresťanstvo, na vznikajúci protestantizmus a súčastne na novú religiozitu postmodernej doby.

Všetky vymenované problémy s pojmom sekty treba zvážiť a zamyslieť sa, či nepotrebujeme v objekívnom religionistickom výskume neutrálnejší pojem, ako je sekta. Z dôvodu, že religionistika sa snaží o objektivitu pri výskume náboženstva, aj ja sa prikláňam k používaniu neutrálnejšiemu pojmu nové náboženské hnutie ako aj Vojtíšek, Lužný a Václavík.

To je dôvod, prečo v práci používam pojem nové náboženské hnutie a nie sekta. Teóriu sekty – cirkvi, ktorá pracuje s pojmami, ktoré nesú silný hodnotiaci akcent, a naviac môžu byť podľa niektorých autorov – D. Anthony, T. Robbins, R. Bellah, ideologicky zneužité, sa pokúsili bádatelia prekonať zostavením nových alternatívnych typológií, ktoré by boli použiteľné aj na nové náboženské hnutia modernej a postmodernej spoločnosti. V ďalšej časti podrobne rozoberám alternatívnu typológiu, ktorú navrhli americkí sociológovia D. Anthony a T. Robbins.

 

Typológia nových náboženských hnutí podľa D. Anthonyho a T. Robbinsa

Tvorcovia vychádzajú z predpokladu, že nové náboženské hnutia sú dôsledkom krízy amerického civilného náboženstva a vtedajšia americká spoločnosť na vtedajšiu krízu zareagovala vyformovaním nových životných postojov, nového vedomia, ktorého súčasťou je vznik a rozmach nových náboženských hnutí.

Tento model síce pochádza z americkej kultúry, ale môžeme ho aplikovať aj na územie Slovenskej republiky, pretože podobný kolaps legitimizačných mechanizmov spoločenského poriadku nastal po roku 1989 aj na Slovensku a rovnako, ako americká spoločnosť, aj slovenská spoločnosť musela naň zareagovať.

Súčasťou tejto reakcie bolo oživenie, či presnejšie deprivatizácia náboženstva a súčasne aj prílev a zvýšenie vplyvu nových náboženských hnutí. Typológia, ktorú vytvorili D. Anthony a T. Robbins17 reaguje na spoločenskopolitické zmeny vytvorením dvoch základných typov náboženského hnutia: dualistické a monistické.

Dualistické hnutia sú založené na tradičných prvkoch morálneho absolutizmu a striktne rozlišujú sakrálne a profánne, majú biblický pôvod alebo sa k takémuto pôvodu nejakým spôsobom hlásia, vystupujú voči relativizmu súčasnej kultúry a spoločnosti. Tieto nové náboženské hnutia sa snažia reformovať spoločnosť nastolením nových náboženských princípov.

Podľa Anthonyho a Robbinsa môžu vytvárať dualistické hnutia tzv. alternatívnu spoločnosť, ktorá je od spoločnosti separovaná. Takáto alternatívna spoločnosť je označovaná ako totálna inštitúcia. Dualistické náboženské hnutia tvoria ešte dve podkategórie: neofundamentalistické a revizionisticko-synkretické.

Prvá podskupina sa pridŕža dogiem ortodoxného kresťanstva, ktoré interpretujú fundamentalistickou tradíciou. Druhá podkategória je tvorená skupinami, ktoré sa hlásia ku kresťanskej tradícii, ale tá je vo veľkej miere doplnená nekresťanskou tradíciou. Monistické náboženské hnutia vnímajú svet ako fikciu, epifenomén. Za fiktívnym svetom sa nachádza metafyzická jednota, ktorá vedie k etickému relativizmu.

Tieto hnutia nemajú vymedzený vzťah k okolitému svetu a svoju inšpiráciu hľadajú vo východných náboženských tradíciách. Rovnako ako dualistické hnutia, aj tieto tvoria dve kategórie: technické a charizmatické, pričom obidve tieto kategórie dokresľujú jednoúrovňové a dvojúrovňové hnutia.

Technické hnutia sa dostávajú do tzv. reálneho sveta rôznymi technikami, ako sú meditácie, mantry alebo auditing. Charizmatické hnutia sú charakteristické tým, že jednak k duchovnému obrodeniu dôjde cez konkrétnu techniku, ale zároveň aj uctievaním vodcu, ktorý dosiahol vysoký stupňa poznania.

Jednoúrovňové hnutia, ktoré dokresľujú technickú podkategóriu, umožňujú získať duchovné osvietenie spolu s konverziou veľmi rýchlo, na rozdiel od dvojúrovňových, ktoré sú charakteristické dlhším duchovným vývojom, a ten si vyžaduje enormné úsilie a čas. Naviac, u dvojúrovňových NNH nachádzame silnú hierarchickú štruktúru.

sekty

Na základe vyššie popísanej typológie predkladám kategorizáciu najvýznamnejších neregistrovaných nových náboženských hnutí v Slovenskej republike. Celkovo sa na Slovensku nachádza viac ako 500 rozličných neregistrovaných náboženských hnutí, ktoré pôsobia ako charitatívne organizácie, nadácie alebo občianske združenia pôsobiace v charitatívnej, ekologickej alebo vzdelávacej oblasti.18

 

Dualistické Monistické
 Neofundamentalistické  Revizionisticko – synkretické  Technické + Jednoúrovňové Charizmatické + Dvojúrovňové
Jesus people Slovenská ľudová misia TM Maharashi International University Hnutie Grálu
Ježišova armáda Univerzálny život Scientológia Amanda Marga
Cirkvi Kristove Cirkev Ježiša Krista Svätých posledných dní – Mormóni Antropozofická spoločnosť Satja Saí baba
Medzinárodné spoločenstvo Kristovo Cirkev zjednotenia – Moonisti Karma Kagyú OSHO
Bible Christian Church Swedenborgiani Kwan Um School of Zen Sri Chinmoy Centrum
Slovo života Starý mystický rád ružového kríža ISKCON – Hare Kr(i)šna Sahaja yoga
Oáza viery Slobodomurári Duchovná univerzita bytia Brahma Kumaris
Teen Challenge Božie deti – Rodina Zazen International Neo-Sannyas International Movement
Modrý kríž Neopaganizmus – Novopohanstvo Nadácia pre štúdium šamanizmu Nová Akropolis
Cirkev plného evanjelia Peronov krug Silvova metóda kontroly mysle
Cirkev Manna Sitra Achra Ásatrú – náboženstvo Keltov Holotropná spoločnosť
Osamelí satanisti Majstri Ascensao
Cirkev Satanova Findhorn
Satanove spoločenstvo
Vesmírní lidé
Medzinárodné raeliánske hnutie
Hermetická spoločnosť
Rád chudobných rytierov Kristových chrámu Šalamúnovho

 

Do kategorizácie som zahrnul len neregistrované NNH. Registrované náboženské spoločnosti sú zaradené nasledovne:

  • Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovi – revizionisticko–synkretické hnutie,
  • Novoapoštolská cirkev – neofundamentalistické a
  • Bahájske spoločenstvo – revizionisistické– synkretické hnutie.

Od r. 2010 sa spoločnosť vyvíjala ďalej, niektoré NNH zanikli a iné vznikli. Téma NNH je živou a vzbudzuje vo mne záujem o dôslednejšie zmapovanie NNH na Slovensku.

 

Psychologický pohľad na nové náboženské hnutia19

Z psychologického hľadiska je dôležité sledovať osobnosť, identitu a integritu vnútorného sveta potenciálneho člena nového náboženského hnutia, ale aj faktory ovplyvňujúce momentálny, ale aj celkový psychický stav sympatizantov čakajúcich na členstvo v novom náboženskom hnutí. Taktiež psychológia sleduje osobnosť vodcu, a manipulatívne techniky vo vnútri nového náboženského hnutia, či už ide o metódy získavania členov, príčiny konverie, indoktrináciu alebo brainwashing, etc.

V neposlednom rade treba spomenúť rozmrazovanie pôvodnej identity človeka a jej nahradzovanie kolektívnou identitou. Psychológia nezostáva len pri diskripcii psychologických javov, ale zaoberá sa aj psychoterapiou ľudí zasiahnutými agresívnymi náboženskými hnutiami.

 

Teologický pohľad na nové náboženské hnutie

Hans Küng, významný katolícky teológ a jedna z najvýznamnejších postáv medzináboženského dialógu súčasnosti hovorí:

„Nie je prežitie bez svetového étosu. Nie je svetový mier bez mieru medzi náboženstvami. Nie je mier medzi náboženstvami bez medzináboženského dialógu“.20

Z tohto pohľadu sú dve skupiny teológov: teológovia pripúšťajúci dialóg s novými náboženskými hnutiami, ktorí sú si vedomí zmeny religiozity, postavenia kresťanstva a vplyvu nových náboženských hnutí na spoločnosť a teológovia odmietajúci dialóg, u ktorých prevláda vedomie nadradenosti vlastnej náboženskej tradície a strata mocenského ovládania iných.

Medzináboženský dialóg, výzva teologického prístupu k novým náboženským hnutiam, navodzuje otázky:

Aký je vzťah nových náboženských hnutí ku kresťanstvu?, Aký je ich postoj k Ježišovi?, Je možné považovať tieto hnutia za kresťanské? Aký postoj má zaujať kresťan k novým náboženským hnutiam?21

Pre teologický prístup k novým náboženským hnutiam, ako vidieť z vyššie uvedeného, je silná hodnotiaca tendencia a zaujatie odmietavého postoja voči náboženským skupinám, ktoré sú nekresťanské, heretické a pseudonáboženské. Otázkou však zostáva, či nevyužiť štúdium nových náboženských hnutí nie k exkluzívnemu postoju, ktorý vedie k nadradenosti a imperializmu, ale k vzájomnej transformácii, obohacovaniu, doplňovaniu a tomu najdôležitejšiemu nakoniec, k pokornej službe vydávania evanjeliového svedectva.

 


Znaky nového náboženského hnutia


 

Charizmatický vodca

Jedným z reprezentatívnych signifikantov nového náboženského hnutia je charizmatický vodca, duchovný učiteľ, guru, alebo avatar. Charizmatický vodca je vynikajúci rétor, ktorý vytvára paralogické úvahy, ktoré majú častokrát pseudovedecký základ. Tento základ je však deformovaný a vyústi do scestného záveru.

Do paralogických úvah vkladá prvky zo sveta mýtov a fantázie, ezoterizmu a najnovších prúdov (o.i. aj science – fiction), aby poukázal na svoju neochvejnú moc, autoritu a megalománsky vplyv. Osobnosť vodcu okrem príťažlivej rétoriky, ktorá zahŕňa verbálne a neverbálne prejavy, charakterizuje aj sila osobnosti, sebavedomie a sebadôvera, ktorá sa prejavuje vysokofrekvenčým používaním zámena „ja“. Charizmatickí vodcovia agresívnych nových náboženských hnutí sú agresívni, nepredvídateľní a neviazaní žiadnou tradíciou alebo zákonom.

 

Typy vodcov nových náboženských hnutí

Podľa sociológa M. Webera vodcov možno rodeliť do troch typov:

  1. charizmatický typ,
  2. byrokratický typ,
  3. tradičný typ.

J. M. Abgrall rozlišuje štyri skupiny vodcov:22

  1. učitelia, myslitelia – ktorí sú filozofi v pravom slova zmysle, ale nie je u nich vylúčená úchylka v ideológii alebo v správaní;
  2. podvodníci – ktorí vedia využívať dôveryhodnosť ľudí a ponúkajú „marketizované produkty“;
  3. duševne chorí – najčastejšie paranoidní, osoby trpiace halucináciami;
  4. osoby s patologickým vnímaním reality – využívajú svoje poznanie k zištným cieľom;

 

Fundamentalizmus

Pôvodne, tento dnes pejoratívny pojem, bol pojmom, ktorým sa označovali kresťania reagujúci na náboženský relativizmus. Prvýkrát použil termín „fundamentalizmus“ Curtis Lee Laws na Severnej konferencii baptistov (1895), keď hovoril o protimodernistickej skupine, ktorej dominantnou črtou bola viera v zjavené náboženstvo biblického kresťanstva a odpor voči dôsledkom sekularizácie a liberálnej teológie moderny.23

Americkí baptisti sa na Biblickej konferencii uzniesli na tzv. Piatich bodoch fundamentalizmu24:

  1. neomylnosť Biblie,
  2. Ježiš Kristus je Boh,
  3. narodil sa z Márie Panny,
  4. obetoval sa za spásu ľudí,
  5. vstal z mŕtvych a vráti sa na zem v telesnej podobe.

Náboženskí fundamentalisti označujú seba ako takých, ktorí na základe Písma a proroctiev poznajú jedinú pravdu, žijú jediný správny spôsob života a tvrdia, že týmto postojom sú nadradení voči ostatným. Fundamentalizmus, ako hnutie sa rozšírilo do celého sveta, tradícií a kultúr. Preto rozoznávame fundamentalizmus islamský, hinduistický, židovský atď.

To, čo však spája celé fundamentalistické hnutie je tendencia zlepšiť svet podľa nábožensky odobrených konceptov správania, na druhej strane, dôvodom k zdokonaľovaniu sveta je túžba a uplatňovanie moci nad modernou vedou a technológiou, nad moderným živoným štýlom a koniec koncov samotného človkeka nad človekom.

M. Tehranianis, profesor medzinárodnej komunikácie na Univerzite na Hawai a riaditeľ Toda Institute for Global Peace and Policy Research hovorí o náboženskom fundamentalizme v konkrétnej spoločnosti a kultúre ako o kombinácii nasledujúcich reaktívnych antifenoménov: 25

  • antisekulárne stanovisko,
  • antielitárska interpretácia fundamentalistických hnutí,
  • antikomunistický výklad,
  • antiimperialistický model,
  • antimodernistický model.

Keďže fundamentalizmus sa implementoval do celého sveta a je nezávislý od špecifického obsahu viery, je náročné vymedziť definíciu fundamentalizmu. B. Altemeyer a B. Hunsberger vytvorili definíciu, ktorá má za cieľ prekonať vyššie uvedený problém. Fundamentalizmus definujú ako

„presvedčenie, vieru, že existuje náboženské učenie, ktoré jasne obsahuje základnú vnútornú podstatnú neomylnú pravdu o ľudstve a božstve. Táto esenciálna pravda je v základnej opozícii voči silám zla, ktoré treba rozhodne premôcť. Túto pravdu treba uplatňovať pomocou fundamentálnych, nemenných praktík minulosti. Tí, ktorí veria v toto fundamentálne učenie a nasledujú ho, majú osobitný vzťah k božstvu.“ 26

Postoje a názory prívržencov fundamentalistického hnutia V roku 2006 známa slovenská sociologička l. Adamovová a kol. uskutočnili kvalitatívny výskum zameraný na výskyt fundamentalizmu na Slovensku.27 Vychádzali v ňom z nasledovných korelátov fundamentalizmu, ktoré tvoria jeho rámec:

  • presvedčenie o spravodlivom svete, ktoré je tvorené tromi úrovňami: – úroveň prekonvenčnej morálky, ktorá je charakterizovaná postojom, v ktorom človek rozlišuje obete a šťastlivcov, pričom šťastlivcom praje spravodlivosť, ktorá je súčasťou imanentného základu kozmosu; – úroveň konvenčnej morálky, ktorá je charakterizovaná presvedčením o spravodlivom svete a postojom maximálnej poslušnosti voči autoritám a sociálnym ustanovizniam; – úroveň postkonvenčej morálky, ktorá je charakterizovaná kritickým zhodnotením autorít a tendenciou opustiť presvedčenie o spravodlivom svete.
  • fungovanie v rodine a vo svete je podľa Adamovovej charakterizované spôsobom výchovy dieťaťa, ktorá má dopad na jeho náboženské presvedčenie. Výchova je sprevádzaná aj fyzickými trestami s cieľom, aby dieťa zostalo v náboženskom presvedčení, v akom sú rodičia. Nazeranie na svet je čierno – biele a tento dualizmus dáva fundamentalistom pocit bezpečia. Viera im dáva zmysel života a pomáha prekonávať strach zo smrti. O svojej viere nepripúšťajú pochybnosti o svojej viere a silne preferujú, aby susedia, partneri, spolupracovníci, priatelia boli rovnako veriaci, ako oni;
  • autoritárstvo nesie v sebe totalitný potenciál, lebo človek je náchylný k slepej podriadenosti voči autorite a je schopný akceptovať jej inštrukcie a príkazy. Fundamentalizmus je charakteristický aj postojom autoritárstva aj submisívnosťou voči autoritám. Postoj autoritárstva je sprevádzaný agresiou, ktorej nie sú cudzie fyzické alebo psychické tresty, aby bola autorita a ideológia hlásaná autoritou upevnená. Submisívnosť je charakteristická konvenčnosťou a stratou kritického myslenia;

Uvedené postoje fundamentalistu sú pozorované vo fundamentalizme v protestantizme, katolicizme alebo islame. Tieto charakteristické postoje spolu s definíciou B. Altemeyera a B. Hunsbergera vytvárajú celkový pohľad na fenomén fundamentalizmu. Podľa horeuvedených postojov vytvorila L. Adamovová schému chápania pojmu náboženského fundamentalizmu, ktorý rozdeľuje do dvoch kategórií: formálnych a obsahových. 28

 

Formálne

 Obsahové

  • konanie jednotlivca
  • skupinové konanie

 

  • bez vzťahu s náboženstvom, vo vzťahu k ideám/presvedčeniam/ideológiám
  • spojenie s náboženstvom
  • spojenie s konkrétnym náboženstvom s kresťanstvom, judaizmom, islamom
 extrémizmus v presvedčení

  • (veľmi) silné/žité ideové presvedčenie
  • skreslený/zjednodušený pohľad na ideológiu
  • strata zdravého rozumu v mene ideológie
  • nárok na jedinú pravdu/správnosť

fanatizmus vo viere

  • (veľmi) silné/žité ideové presvedčenie
  • skreslený/zjednodušený pohľad na náboženstvo
  • strata zdravého rozumu v mene náboženstva
  • nárok na jedinú pravdu/správnosť
  • fanatizmus
  •  zbavenie sa zodpovednosti v mene náboženstva
  • doslovnosť

zakotvený v štátnej moci a v politike

  • ovplyvňovanie myslenia/správania
  • trestanie

v správaní

  •  (veľmi) silné/žité ideové presvedčenie
  •  (veľmi) silné/žité náboženské presvedčenie
  • radikálnosť
  • fanatizmus
  • obmedzovanie slobody
  • agresivita voči ľuďom iného vyznania
  • násilné presadzovanie vlastného názoru
  • náboženská neznášanlivosť voči ľuďom bez vyznania
  • násilné presadzovanie vlastného názoru
  • náboženská neznášanlivosť voči vlastným členom
  • trestanie

inakosť (odlišnosť)

postoj voči inakosti (odlišnosti)

  • rigidita/konzervativizmus
  • jednostrannosť
  • nekritickosť
  • nevedeckosť
  • obrana voči novému
  •  strach z neznámeho
  • nárok na jedinú pravdu/správnosť
  • nerešpektovanie a netolerancia
  • zachovávanie pôvodnosti výkladu náboženstva
  • agresia

reakcia na inakosť (odlišnosť)

  • šírenie vlastného názoru/presvedčenia
  • násilné presadzovanie vlastného názoru/presvedčenia
  •  štátna moc a politika
  •  trestanie
  • dodržiavanie pravidiel
  •  agresia

vlastnosti/črty/stavy/potreby osobnosti

  • rigidita
  • jednostrannosť
  • nekritickosť
  • strata zdravého rozumu v mene náboženstva
  • agresivita (ako črta)

 

Aby sme získali ešte presnejší pohľad na fundamentalizmus, je ho dôležité rozlíšiť od fanatizmu, ktorý je taktiež jedným zo znakov nových náboženských hnutí a bol spomínaný aj v predchádajúcej Adamovovej schéme fundamentalizmu.

 

Fanatizmus

Fanatizmus je spôsob myslenia, cítenia a správania, ktorý je charakterizovaný mimoriadnou horlivosťou a presadzovaním nerozumného cieľa. Fanatik je obsedantný spomínaným cieľom alebo vecou, ktorá sa vymyká zdravému rozumu a nedokáže o ničom inom hovoriť, vnucuje sa a snaží sa druhých ovládať.29

Znaky fanatizmu

  • rigidita;
  • agresivita;
  • sebatrýznenie;
  • absencia empatie;
  • abnormálna intenzita, s akou sleduje cieľ;
  • zlyhávanie v normálnych emocionálnych požiadavkách;
  • dualistický spôsob myslenia (buď – alebo, priateľ a nepriateľ, čierny a biely);
  • davové správanie, do ktorého je zahrnutý vzťah autority k submisívnemu človeku.

Diferenciácia fanatizmu a fundamentalizmu30

Fanatizmus Fundamentalizmus
agresivita, ktorá má za cieľ vyhrať
argumentačný súboj
argumentačný súboj vedie bez agresie, len
predkladá fakty
zaväzuje a chce veci presadiť nasilu
s bruálnou dôslednosťou
 požaduje záväznosť veci

 

Závislosť

Signifikantným znakom nového náboženského hnutia okrem vvyššie uvedených, je závislosť, o ktorej by som povedal, že „kastruje“ človeka takým spôsobom, až nakoniec zabráni vzniku akejkoľvek ininciatívy. Závislý človek sa stáva nesamostatný a preto aj podriadený a zároveň odkázaný na iných. Závislosť na novom náboženskom hnutí môžeme prirovnať k toxikománii. Rovnako, ako sa prejavuje závislosť na drogách, tak sa prejavuje aj závislosť na novom náboženskom hnutí.

 

  • postupné zvyšovanie dávky – postupné zväčšovanie množstva času tráveného v novom náboženskom hnutí;   deštruktivita ideálu nepodlieha procesu deštruktivity ideálu
  • postupné opustenie rodiny je totožné v oboch prípadoch;
  • cena drogy je drahšia a drahšia až človek príde o všetok majetok – rovnako ako aj nové náboženské hnutie, do ktorého človek investuje viac a viac peňazí až zbankrotuje

 

Keď hovoríme o závislosti na novom náboženskom hnutí, hovoríme o31:

  • ideologicke závislosti;
  • závislosti na členoch nového náboženského hnutia;
  • závislosti na autorite;
  • závislosti na informáciách, ktoré nedokže poskytnúť niktoiný, len vodca sekty;
  • závislosť na pravidlách, ktoré sú platné v novom náboženskom hnutí.

 

Elitárstvo

Elitárstvo patrí medzi základné črty nových náboženských hnutí. S elitárstvom sú spojené nasledovné javy:

 

  • pocit, že práve moja náboženská skupina vlastní úplnú pravdu a všetci ostatní sa mýlia;
  • nové náboženské hnutie má pocit, že vlastní celý svet a robí sa na neho nárok;
  • prívrženci majú pocit, že nesú zodpovednosť za druhých, Zodpovednosž spočíva v zdieľaní pravdy, ktorej oni veria a zároveň v naverbovaní do nového náboženského hnutia;
  • každá elitárska skupina má svoje poznávací symbol, znak.

 


Vnútorné šruktúry nových náboženských hnutí


 

Ako všetky organizácie, tak aj nové náboženské hnutia majú svoju vnútornú šruktúru. Manipulovaní členovia sú zoskupení okolo vodcu, ktorý tvorí centrum, vrchol hierarchie a moci. Zoskupenia sú štruktúrované a štruktúry pripomínajú určité útvary: pyramídu, pavučinu, hviezdu. Podľa týchto útvarov sa aj štruktúry nazývajú.

 

Pyramídová štruktúra

V hierarchickej pyramídovej štruktúre sa predpokladá hierarchizácia vedenia, moci a stádovitosť rádových členov. Medzi rádovými členmi a vedením sa dajú vypozorovať dve skutočnosti:

  • Vzostupná tendencia výsad,
  • Zostupná tendencia donucovania

V tejto štruktúre je zabezpečený tok informácií prostredníctvom priameho nadriadeného, avšak tieto informácie sú triedené vodcom celého systému. Postup smerom k vrcholu pyramídy je uvedený ako odmena za zásluhy, avšak veľakrát sa za neho platí naturáliami. Pyramídová štruktúra ponúka pocit hrdosti a zároveň tajomstvo mystifikácie.

 

Pavučinová štruktúra

Vo vnútri tejto štruktúry je prepletených niekoľko pyramídových štruktúr. Tým je zabezpečená absolútnejšia strnulosť. Abgrall popisuje túto štruktúru nasledovne: „Stúpenec môže postupovať v jednej pyramíde a stagnovať v druhej. Je však závislý na hierarchii. Tomuto bludnému kruhu sa vyhne len nepatrná menšina – elita, tým, že sa pohybuje v kruhu príslušníkov blízkych učiteľovi“32 .

 

Štruktúra v tvare hviezdy

Uprostred tejto štruktúry sa nachádza vodca a ostatní členovia sa nachádzajú na okraji, obvode kruhu. Vodca rozdeľuje energiu každému členovi. V pyramídových štruktúrach sa stáva, že na každom poschodí sa nachádza táto štruktúra v podobe hviezdy. Pre chod vo veľkých nových náboženských hnutiach je štruktúra v podobe hviezdy neprijateľnou, lebo neumožňuje absolútnu kontrolu moci a zároveň umožňuje náznak komunikácie medzi členmi, a tým by mohlo dôjsť ku kritike vodcu.

 


Mechanizmus manipulácie v nových náboženských hnuiach33


Psychická manipulácia v nových náboženských hnutiach nie je jednorázové ovplyvnenie človeka, ale je to účelový, viacfázový a dlhšiu dobu trvajúci proces, ktorý je tvorený fázou vábenia, presviedčania, fascinácie, uchvátenia, konverzie a indoktrinácie. Cieľom tohto procesu je vytvorenie totálnej závislosti na novom náboženskom hnutí.

 

Vábenie

Vábenie je začiatkom celkového procesu manipulácie, ktorý má vyústiť do absolútnej závislosti na novom náboženskom hnutí. Dá sa povedať, že ide o formu aktívneho predaja, pri ktorom sa postupuje od človeka k človeku, resp. od domu k domu. Súčasťou tejto fázy je rozdávanie letákov, propagačných materiálov, testov osobnosti, pozvánok na rôzne spoločenské a vzdelávacie podujatia, etc. V rámci tohto procesu je nevyhnutná identifikácia potenciálneho stúpenca hnutia a aktívneho člena hnutia.

S. Hassan uvádza na margo spomenutej identifikácie štyri odlišné psychologické typy osobnosti potenciálnych stúpencov:

  1. mysliteľský,
  2. citový,
  3. činorodý,
  4. pragmatický typ.

Pre dosiahnutie identifikácie je nevyhnutné jednotlivý typ odhaliť a pristupovať ku každému špecifickým spôsobom. Pri mysliteľskom type je používaný prístup intelektuálny, pričom pri citovom type je zdôrazňované spoľahlivé citové zázemie a priateľské, takmer až rodinné vzťahy medzi členmi nového náboženského hnutia.

U činorodých ľudí platí, že sú postavené ciele náboženskej skupiny a pri ich realizácii sa títo môžu aktívne zapojiť. Náboženský typ sám hovorí o svojich náboženských skúsenostiach a keďže je široko otvorený, veľakrát je zvábený aj sám.34

V rámci identifikácie je dôležitý vzhľad aktívneho člena náboženského hnutia a voľba miesta, v ktorom sa vábenie odohráva. Technika vábenia sa v prvom rade riadi výrokom:

„čo je dobré pre mňa, je dobré aj pre vás“.

„Vábenie stúpencov je zamerané na velebenie sekty. Tá bude príťažlivejšia tým, že spoločnosť bude vykresľovaná ako agresívne prostredie ľahostajné k najvnútornejším starostiam človeka, ktorý je predmetom záujmu sekty.“35

 

Presviedčanie

Presviedčanie prebieha medzi aktívnym členom náboženského hnutia a potenciálnym stúpencom. Jeho cieľom je prinútiť verbovaného, aby súhlasil so zvláštnym návrhom, zhrnutým v  posolstve aktívneho člena hnutia a zároveň prilákať a oklamať. „Proces zahrňuje niekoľko etáp:

  • pozornosť,
  • pochopenie,
  • sformovanie,
  • integráciu posolstva,
  • prijatie posolstva,
  • zmenu myslenia či správania.“ 36

V tomto procese ohromuje, dojíma, využíva afektovanosť, prehnané city, falošné sympatie a pseudopriehľadnosť. Základný jav, ktorý využíva aktívny člen pri presviedčaní, sa nazýva mystifikácia a má nasledovné prvky:

 

  1. fabulácia je proces prekrútenia skutočnosti a vyrobenie z nej mýtus;
  2. stimulácia – rečník hrá, vytvára zvodnú osobnosť, vymýšľa si fakty, ktorými ďalej rozvíja ním vytvorený mýtus;
  3. zastieranie – rečník skrýva svoje pochybnosti, prekrúca a falšuje skutočnosť, materializuje svoje ilúzie a zapiera svoje obavy;
  4. vábenie – rečník opiera svoju reč o zdvorilosť a figliarstvo, ktoré vedú k emočnej pasci;
  5. pohŕdanie – rečník prekrúca skutočnosť a falšuje aj vzťah.

 

Keď sa mu podarí vytvoriť podobnosť s adeptom, vytvára hierarchizovaný vzťah, v ktorom rečník manipuluje a tak dosiahne konečný cieľ, ktorým je získanie moci nad potenciálnym členom nového náboženského hnutia.

 

Fascinácia

Posledným procesom vo vonkajšej fáze sa nazýva fascinácia, ktorá rozhoduje o tom, či nádejný člen nového náboženského hnutia nadobudne presvedčenie o správnosti svojej voľby tzn. o pristúpení k novému náboženskému hnutiu.

„Fascinácia je založená na symbolickej projekcii do charizmatického vodcu nového náboženského hnutia.“37

Tento proces sa dá prirovnať k hypnóze a vedie k závislosti na novom náboženskom hnutí. Uchvátenie Fáza uchvátenia sa opiera o emocionálnu dynamiku, ktorá prebieha v troch krokoch, ktoré majú pripraviť „živnú pôdu“ pre citovú a intelektuálnu manipuláciu vedúcu k indoktrinácii a absulútnej závislosti:

 

  • pocit prijatia, ktorý je navodzovaný prijatím a lichôtkami. Takto vzniká silný pocit spoluptričnosti a vzájomnej pomoci;
  • ľahká frustrácia nového člena, ktorá pramení z ešte neúplného poznania, ktoré ostatní členovia už majú;
  • pocit intelektuálnej nedostatočnosti, ktorú pociťuje nový člen z toho, že nepozná a neovláda všetky prvky a tajomstvá systému, ktoré umožňujú starším v členom dosiahnutie rovnováhy a rozkvetu.

Týmto sa frustrácia spomínaná v kroku dva zdvojnásobuje.

Konverzia

Konverzia je vrcholný bod, ktorý rozdeľuje proces získavania člena a proces indoktrinácie. Konverzia dáva každému členovi novú identitu, ktorá býva potvrdená pred členmi nového nábož. hnutia nejakým obradom. Napr. krst, predávania diplomu, skladanie rúk…

Konverzia však nie je len jednorázový akt, ale je to výsledok procesu, ktorý má niekoľko fáz. L. R. Rambo, známy psychológ, uvádza nasledovné fázy:

  1. kontext
  2. kríza
  3. hľadanie
  4. stretnutie
  5. interakcia
  6. záväzok
  7. následky

 

Indoktrinácia

Cieľom indoktrinácie je absolútne včlenenie človeka do štruktúry nového náboženského hnutia , nahradenie starého rebríčka hodnôt novým a bezvýhradné prijatie ideológie hlása novým náboženským hnutím, odstránenie zvyšku kritického myslenia. V tejto fáze sa dovršuje rozdrobenie pôvodnej identity človeka a prijímanie novej kolektívnej identity, ktorá sa nazýva Jack –Jack.

Prebieha v nasledovných etapách:

  • pristúpenie na zjednodušenú filozofiu sveta;
  • racionalizácia prostredníctvom pseudovedeckého vysvetľovania;
  • asimilácia nových myšlienok prezentovaných novým náboženským hnutím do pôvodného spoločenského základu;
  • realizácia nekritizovateľných fyzických a psychických techník;
  • používanie nového slovníka slov, ktorý je vlastný len sekte, slovám je dávaný nový význam, ktorý ide proti logike človeka;
  • strata kritického myslenia, čo má za dôsledok citovú a fyzickú izoláciu, popieranie reality a faktov bežného života;
  • osvojenie si praktík nového náboženského hnutia, ktoré sú z hľadiska zdravého; rozumu, morálky a zákona neprijateľné;
  • strata identity človeka, čo je dôsledkom splynutia a identifikácie s novým náboženským hnutím.

 

Z uvedených etáp podmieňovania vidno, že indoktrinácia človeka sa deje na troch úrovniach:

  • kultúrnej – cieľom je nahradenie starého rebríčka hodnôt novým
  • citovej – cieľom je pripútať nového člena k charizmatickému vodcovi. Cielene k tomu používa napr: – prekrúcanie významu slov s cieľom chrániť nové náboženské hnutie pred šírením tajomstva medzi nezainteresovanými a taktiež má prekrúcanie významu slov slúžiť ako poznávací znak medzi členmi nového náboženského hnutia; – odňatie pôvodného mena, čo má narušiť niekedy až pochovať vzťah s biologickou rodinou. Následne na to člen prijíma nové rituálne meno, ktorým deklaruje príslušnosť k náboženskej skupine. – potvrzdovanie poslušnosti v podobe rituálu plní funkciu prejavu loajality. Toto potvrdzovanie poslušnosti vždy znamená postup v hierarchickom rebríčku nového náboženského hnutia. – hypnózu, ktorá má za cieľ posilniť prianie člena náboženskej skupiny identifikovať sa s duchovným charizmatickým vodcom. Deje sa tak na nekonečných zhromaždeniach, na ktorých je v priebehu niekoľkých minút hypnózou vyvolaný trans.38
  • fyzickej – cieľom je pretvoriť osobnosť. Metódy, ktoré k tomu nové náboženské hnutie používa sú napr: – nedostatok spánku ako súčasť rituálu vedie k halucináciam, delirickým poruchám, alebo k úprave biorytmu; – nedostatočná strava ako proces očisťovania vedie k poslušnosti a poddajnosti a k zníženiu ostražitosti; – nútené práce, ktorými si nové náboženské hnutie privyrába a na druhej strane nimi znižuje bdelý stav človeka. V kombinácii s nedostatkom spánku a nedostatkom potravín dochádza k nalomeniu fyzickej a duševnej odolnosti človeka – používanie hudby a rozličných zvukov, spevov a glosolálie vedie k navodeniu príjemného emocionálneho stavu, ktorý sa dá prirovnať k tranzu a ten má poteniál pretvárať vedomie človeka.

 


Záver


Na záver by som chcel príspevok zhrnúťhrnúť v troch výrazoch: realita, zákonitosť a bázeň. Realitou je to, že v postmodernej spoločnosti plnej neistôt a chaosu na nás pôsobia mechanizmy manipulácie jednak z oblasti marketingu, zábavy, ale aj z deštruktívnych náboženských hnutí.

Ani jeden človek nie je taký, ktorý by mohol povedať: „mňa sa to netýka!“

Realita psychickej manipulácie nových náboženských hnutí sa nedá vytrhnúť mimo spoločnosť. Je včlenená do sociologického kontextu, ktorý môžeme označiť novou religiozitou. Osobnostný vývoj človeka je úzko spätý so spiritualitou. Tým, že sa formuje prežívanie sprituality jedinca, zákonite sa formuje aj osobnosť človeka.

Nové náboženské hnutia majú silný potenciál nie v prvom rade pretvárať duchovnú klímu na Slovensku (to je len dôsledok), ale pretvárať osobnosť človeka. Tretím zhrňujúcim pojmom je bázeň. Často myslievam na citát P. Říčana, ktorý si dovolím parafrázovať

: „Práve sa pohybujeme vedeckými „bagandžami“ po území, na ktorom si anjeli dovolia chodiť len po špičkách.“

Uvedomujem si pri ňom snáď ten najdôležitejší aspekt problematiky, ktorým je srdce človeka, ktoré má v očiach Ježiša Krista tú najväčšiu hodnotu. Počas skúmania, pomenovávania javov sa môžeme vedecky, objektívne a neosobne priblížiť k človeku, jeho psychike, alebo preniknúť a pochopiť kontext spoločnosti, ale uprostred toho všetkého je Ježiš a jeho evanjelium. ktoré nás núti sa existenciálne zamyslieť jednak nad obeťami manipulácie nových náboženských hnutí, ale aj nad nami samými a nad našou existenciou.

 


Autor: Mgr. Andrej Kuruc, externý spolupracovník OZ Integra


  1. Termín neskorá moderna, či postmoderna je chápaný ako označenie obdobia, v ktorom došlo k radikálnej premene ideií moderny ako je dosažiteľnosť pravdy, ktorá sa dokazuje na základe vedeckých metód skrze ľudský rozum. Výsledkom je, že obdobie neskorej moderny sa stává obdobím plným neistôt. Neistota s a stáva mocnou individualizujúcou silou vo všetkých sociálnych sférach. Neistý je dokonca aj výhľad do budúcnosti, ktorý vedie k rezignácii a frustrácii. Toto vedie k túžbe okamžitého uspokojenia. Neistota sociálnej existencie vedie k tomu, že človek vníma svet okolo seba, ale aj vzťahy ako produkty okamžitej spotreby. Záväzky typu pokiaľ nás smrť nerozdelí sa menia na kokntrakt typu dokiaľ uspokojenie trvá. Tieto myšlienky rozvádza významný sociológ Z. Bauman vo svojom diele Tekutá modernita. Hovorí v ňom, že modernitu môžeme prirovnať k tekutine. Píše v ňom„Kvapaliny sa ľahko pohybujú. Tečú, prúdia, presakujú a na rozdiel od pevných látok ich nie je jednoduché zastaviť – obtečú prekážky v ceste, iné rozpúšťajú alebo odnášajú so sebou. Mimoriadna pohyblivosť tekutín je tým, čo ich spája s predstavou ľahkosti. (…) To sú niektoré z dôvody, prečo je možné „kvapalnosť“ či „tekutosť“ považovať za vhodné metafory pre zachyteie povahy súčasnej, vo viacerých smeroch originálnej fáze dejín modernosti.BAUMAN, Zygmunt. Tekutá modernost. Praha : Mladá fronta, 2002, ISBN 80-204-0966-1. BAUMAN, Zygmund.. Individualizovaná společnost. Praha : Mladá fronta, 2004, ISBN 802041195X.
  2. MACHÁČKOVÁ, L. 2002. Nová religiozita na Slovensku ako jeden z faktorov postmodernizmu. In. MORAVČÍKOVÁ, M.: Nová religiozita. Bratislava: Ústav pre vťahy šátu a cirkví, 2002. s. 7. ISBN 80 – 89096-01- 8.
  3. MACHÁČKOVÁ, L. 2002. Nová religiozita na Slovensku ako jeden z faktorov postmodernizmu. In. MORAVČÍKOVÁ, M.: Nová religiozita. Bratislava: Ústav pre vťahy šátu a cirkví, 2002. s. 159. ISBN 80 – 89096- 01-8.
  4. nasledovať
  5.  voľba, výber
  6.  VOJTÍŠEK, Z.: Sekta – slovníkové heslo. [online]. [citované 6. 2. 2010]. Dostupné na internete: http://www.sekty.cz/www/stranky/studie/sekta.pdf
  7. ABGRALL, J.M.: Mechanismus sekt. Praha: Karolinum, 2000. s. 11. ISBN 80 – 7184-774-7.
  8. LUŽNÝ, D.: Nová náboženská hnutí. Brno: Ústav religionistiky filozofické fakulty Masarykovy univerzity, 1997. s. 52. ISBN 80 – 210 – 1645 – 0.
  9. VÁCLAVÍK, D. Sociologie nových náboženských hnutí. Praha: Malvern, 2007. s 37 -38. ISBN 978-80-86702-22-3.
  10. Bližšie pozri: LUŽNÝ D.: Základní vymezení pojmů – náboženství, sekta, kult, církev. [online]. [Citované 14. 2. 2010]. Dostupné na inernete: http://www.oleweb.net/nnh/
  11. LUŽNÝ D.: Základní vymezení pojmů – náboženství, sekta, kult, církev. [online]. [citované 14. 2. 2010]. Dostupné na inernete: http://www.oleweb.net/nnh/
  12. Reinhart Hummel bol nemecký evanjelick ý teológ. Svoju pozornosť venoval výskumu nových náboženských hnutí. Zo začiatku radikálne odmietal pojem sekta. Neskôr zistil, že toto radikálne odmietnutie spôsobuje problémy.
  13. VOJTÍŠEK, Z.: Sekta-slovníkové heslo. [online]. [Citované 3. 2. 2010]. Dostupné na internete: http://www.sekty.cz/www/stranky/studie/sekta.pdf
  14. VOJTÍŠEK, Z. Co se slovem „sekta“? [online]. [Citované 3. 2. 2010]. Dostupné na internete: http://www.sekty.cz/www/stranky/studie/1.pdf
  15. VOJTÍŠEK, Z. Co se slovem „sekta“? [online]. [Citované 3. 2. 2010]. Dostupné na internete: http://www.sekty.cz/www/stranky/studie/1.pdf
  16.  VÁCLAVÍK, D.: Sociologie nových náboženských hnutí. Praha: Malvern, 2007. s 58 -63. ISBN 978-80-86702-22- 3
  17. VÁCLAVÍK, D.:Sociologie nových náboženských hnutí. Praha : Malvern, 2007. s. 86 -91. ISBN 978-80- 86702-22-3.
  18. CIPÁR, M. 2002. Spoločenské a právne postavenie nových náboženských hnutí . In: MORAVČÍKOVÁ, M.: Nová religiozita. Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2002. s. 159. ISBN 80 – 89096-01-8.
  19. V predloženej kapitole som len načrtol obsaha a cieľ psychológie nových náboženských hnutí. Spomínaným javom sa podrobnejšie venujem v ďalších kapitolách práce.
  20. HOŠEK, P.: Hans Küng a dialog náboženství. In: MAĎAR, J. Evanjelikálny teologický časopis. Banská Bystric: Trian, 2003. s.33. ISSN 1336-1783. 21
  21. LUŽNÝ, D.: Nová náboženská hnutí. Brno: Ústav religionistiky filozofické fakulty Masarykovy univerzity, 1997. s. 28. ISBN 80–210–1645 -0.
  22. ABGRALL, J. M.: Mechanizmus sekt. Praha: Karolinum, 2000. s. 46. ISBN 80-7184-7747.
  23. RAEPER, W.: Myslenie západnej civilizácie. Bratislava: Porta libri, 1998. s. 413.ISBN 80-967954-1-4.
  24. ADAMOVOVÁ, L. 2002. Metamorfózy kresťanského fundamentalizmu. In. MORAVČÍKOVÁ, M.: Nová religiozita. Bratislava: Ústav pre vťahy šátu a cirkví, 2002. s. 52. ISBN 80 – 89096-01-8.
  25. Pozri bližšie TEHRANIAN, M.: Fundamentalist Impact on Education and the Media. [online]. [citované 6. 3. 2010]. Dostupné na internete: http://www2.hawaii.edu/~majid/journal_articles/rr.html
  26. ALTEMEYER, B., HUNSBERGER, B. 1992. Authoritarianism, Religious fundamentalism, quest and prejudice.
  27. [online]. [citované 6. 3. 2010]. Dostupné na internete: http://www.softdevlabs.com/personal/psych/prejudice.html  Pozri bližšie: ADAMOVOVÁ, L. 2006. Náboženský fundamentalizmus z pohľadu osobnostných a kognitívnych charakteristík. In. MORAVČÍKOVÁ, M.: Nová religiozita. Bratislava: Ústav pre vťahy šátu a cirkví, 2002. s. 159. ISBN 80 – 89096-01-8.
  28. ADAMOVOVÁ, L. 2002.  Metamorfózy kresťanského fundamentalizmu. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2002. ISBN 80–89096–01-8, 174 s.
  29. ŘÍČAN, P.: Psychologie náboženství a spirituality. Praha: Portál, 2002. s. 25 – 33. ISBN 80-7178-547-4.
  30. Fanatizmus. Dostupné na internete: < http://www.integra.fost.sk/clanky/fanatizmus.pdf> [Citované 9. 3. 2010]
  31. ABGRALL, J. M.: Mechanizmus sekt. Praha: Karolinum, 2000. s. 15 – 16. ISBN 80-7184-7747.
  32. ABGRALL, J. M.: Mechanizmus sekt. Praha: Karolinum, 2000. s. 63 – 66. ISBN 80-7184-7747.
  33. ABGRALL, J. M.: Mechanizmus sekt. Praha: Karolinum, 2000. s. 15 – 16. ISBN 80-7184-7747.
  34. HASSAN, S. 1994. Jak čeliť psychické manipulaci zhoubných kultů. Brno: Nakladatelství Tomáše Janečka, 1994. s. 93 – 101. ISBN 80-85880-03-2.
  35. ABGRALL, J. M.: Mechanizmus sekt. Praha: Karolinum, 2000. s. 15 – 16. ISBN 80-7184-7747.
  36.  ABGRALL, J. M.: Mechanizmus sekt. Praha: Karolinum, 2000. s. 81 – 85. ISBN 80-7184-7747.
  37. ABGRALL, J. M.: Mechanizmus sekt. Praha: Karolinum, 2000. s. 87 – 88. ISBN 80-7184-7747.
  38. HASSAN, S.: Jak čelit psychické manipulaci houbných kultů. Brno: Nakladatelství Tomáše Janáčka, s. 90. ISBN 80-85880-03-2