Príbehy od vás – Jančiho príbeh

Som dospelé dieťa! Čo znamená – okrem iného – byť dospelým dieťaťom z disfunkčnej rodiny? Znamená to aj možnosť mať nezrelé a nedospelé partnerské vzťahy. A túto možnosť som osobne nadštandardne, samozrejme nevedomky, využil.

Ako chlapec a neskôr mládenec pod vplyvom disfunkčnej rodiny, v mojom prípade nedošlo k normálnemu zblíženiu sa s rovesníkmi, tobôž nie s príslušníčkami nežnejšieho pohlavia na základe kamarátstva, zaľúbení, prvých lások a podobne. Prosto moje vzťahy k ľuďom všeobecne nemali ako rásť a rozvíjať sa. Žil som v detstve a tínedžerskom období výslovne odtrhnutý od reality – vo svojej ulite neprijatia a osamelosti.

Na vysokej škole som vďaka (okrem iného) perfekcionizmu doučoval spolužiakov. A tak nejako som sa “splietol” s mojou terajšou manželkou Jankou. Bola to taká – no obaja sme si mysleli, že – dokonalá láska bez nerozumných explózií vášní. Dnes už vieme, že ja som v nej našiel to, čo som tak zúfalo hľadal u svojej matky – bezpodmienečné priatie. Janka zasa našla u mňa načas istotu v kontraste s jej divokým domovom zovretým alkoholizmom a spoluzávislosťou. Navyše som sa ja v tom čase mohol, ako spoluzávislák, realizovať ako “záchranár”! Janke som totiž v tom čase pomáhal vymaniť sa z takého ponižujúceho partnerského vzťahu na princípe: obeť – tyran. Prosto radary spoluzávislosti nás k sebe navigovali a neskutočnou silou sme sa zomkli vo vzťahu dvoch dospelých detí.

Symbiotický vzťah

Psychológovia takému to vzťahu hovoria, že je Symbiotický resp. závislý. Prosto, z mojej strany som si lásku poplietol so závislosťou od vzťahu. To, že som si to dokázal spliesť, je dôsledok mojej neláskavej výchovy a nemožnosti poznať čo láska vskutku je. No ako to už býva v takých vzťahoch – celá rodinná história sa zopakovala. Prvé vzťahové problémy sa objavili po prvých šťastných rokoch.

Dnes už viem, že nie náhodou práve v čase príchodu nášho prvého potomka na svet. Po narodení dcéry prišli na svet ešte dvaja chlapci. Vtedy som nedokázal uniesť konkurenciu vo vzťahu k Janke a žiarlil som na vlastné deti. Navyše som sa „posral“ z toľkej zodpovednosti, a aby som sa zbavil tejto psychickej ťarchy, nevedomou manipuláciou som zabezpečil, že sme začali bývať pod jednou strechou s mojou matkou. Nastali hrozné a ťaživé časy plné pasívnej agresivity z mojej strany (hlavne agresia mlčaním, manipuláciou, citovým vydieraním, atď.). Janka sa dostala z predchádzajúceho vzťahu kde bola týraná fyzicky (odopieranie slobodného pohybu, cenzúra priateľstiev,…), do vzťahu kde vládol môj psychopatologický teror. Do všetkého medzi nami dvoma sa navyše plietla moja spoluzávislá tak trochu dosť hysteriózna matka.

Roky utekali,naše deti rástli a Janka nastúpila po niekoľko ročnej materskej do práce. A vtedy jej zrejme došlo – hoc zrejme neuvedomene – že toto takto ďalej už nepôjde. A začala sa vo vzťahu viacej vyhraňovať a dištancovať od mojich detinských nárokov dospelého dieťa. Vtedy som jej postoje preciťoval ako istý druh zrady. V tom čase som absolútne nevedel vnímať, že so mnou v podstate začínajú lomcovať pocity úzkosti. Úzkosti ako dôsledku z neidentifikovateľného strachu z opustenia. Jej bezpodmienečné prijatie mňa sa stávalo po rokoch absolútnej neochvejnosti ohrozené. Avšak svojou nízkou emočnou inteligenciou som uvedené stavy vnímal veľmi skreslene – teda ak som ich vôbec nejako vnímal.

Krok za krokom

V psychológii, ale nie len v nej, platí také pravidlo, že nemožno nejakú etapu vývoja a rastu len tak preskočiť a pokračovať vo vyššom levely akoby nič. Musí sa ísť postupne krok za krokom! A skutočne, u seba toto musím potvrdiť, aj keď nie na veľmi príjemnej osobnej skúsenosti.

Vo vyššie opísanom rozpoložení navyše pod rúškom nelátkovej závislosti na športových vytrvalostných výkonoch som sa vo svojich 38 rokoch zamiloval do inej ženy. Týmto som v podstate nevedomky aj realizoval minimálne dva vynechané kroky z obdobia dospievania:

zamilovanosť
odpútanie sa od rodiča – bohužiaľ v mojom prípade od manželky – ako počiatok dospievania.

Bohužiaľ, či Bohudik, sa aj manželke podarilo robiť prvé kroky v rozvoji a raste osobnosti nie najšťastnejšie. Pod vplyvom môjho platonického a naivného romániku samozrejme panicky hľadala stratenú oporu taktiež v inom vzťahu s iným mužom. Vzťah s iným mužom, ktorý ju ale po nejakom roku zradil bol podľa môjho názoru posledným klincom do rakvy zvanej rakovina. Po rozchode s ním ju začali premáhať panické ataky a depresívne nálady. Som si ale vedomý, že značnú časť tých klincov som za tie roky pozatĺkal ja.

Neustály stres, hustá, negatívnymi emóciami nabitá atmosféra… no hnus a vážne psychosomatické ochorenie na obzore. Janka si začiatkom roku 2016 nahmatala hrčky, mladá lekárka jej ich zle diagnostikovala ako nerakovinové. Až po pár mesiacoch po vyšetrení u iného skúseného lekára jej jednoznačne diagnostikovali rakovinu prsníka v pokročilom štádiu. Absolvovala polročnú chemoterapiu a následne pred nedávnymi Vianocami operáciu, pri ktorej jej odobrali prsník. Výsledky liečby sú však veľmi dobré a nie je nutné už pokračovať ani v liečbe ožarovaním. Janka medzi tým vyhľadala odbornú pomoc u psychiatra a psychoterapeuta ako aj v svojpomocnej skupine.

Obdobne aj ja som ešte včaššie vyhľadal odbornú pomoc u psychoterapeuta. A postupne som zbavil nelátkovej závislosti a ubránil som sa za výdatnej pomoci terapeuta tendencii presedlať na iné závislosti. Ukončil som po niekoľkých recidívach, po takmer štyroch rokoch detinsky, platonický a spoluzávislý vzťah so spomínanou veľmi mladou ženou, ktorá je mimochodom tiež z disfunkčnej rodiny s náznakmi zrejme trochu schizoidnej štruktúry osobnosti.

V súčastnosti je situácia vo veľmi veľkej stručnosti nasledovná:

mimoriadne sa zlepšili moje vzťahy s deťmi ( dcéra má 19, synovia 17 a 11 rokov) – za čo vďačím psychoterapii a svojpomocným skupinám
teší ma to – radujem sa z toho !!!
osobne trpím občas úzkosťou a výkyvmi nálady – zatiaľ to zvládam
manželka Janka mi oznámila pred pár dňami, že má novú vážnu známosť a chce sa rozviesť – s čím som po vzájomnej dohode súhlasil
osobne zatiaľ takmer abstinujem v oblasti vzťahov, pretože som sa od nich v minulosti často staval závislým!

Tak to je v kocke asi tak všetko. Samozrejme toto všetko sa odohralo počas 20 rokov, pričom výslovne krízových bolo posledných 5 rokov. Uvidíme čo bude ďalej (?). Dnes samozrejme hľadám a nachádzam nielen duševný, ale aj duchovný rozmer toho všetkého. … a mám pred sebou prijatie životnej pokory . Tak snáď sa mi ešte čo to podarí zdolať, prijať, integrovať … 🙂