Odborné stanovisko k o. z. Marana Tha Prešov a misijnému pôsobeniu v školách
Požiadavka: Centrum pegagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Prešove
Vypracovala: Mgr. Ivana Škodová, predsedníčka o. z. Integra – Centrum prevencie v oblasti siekt
Podnet na preskúmanie vyplynul z tradície celomestských katolíckych evanjelizačných misií v Prešove, pri ktorých spolupracujú katolícka cirkev, rehoľníci, laické spoločenstvá a mesto. Misijné programy sa robili po dohode cirkvi s riaditeľmi aj na niektorých školách cez vyučovane. Následne sa na katolícku misiu v škole sťažovali rodičia detí z iných cirkví aj neveriaci. Evanjelizáciu realizovali aj členova občianskeho združenia Marana Tha Prešov. Pri preverovaní podnetu vzniklo nedorozumenie, pretože došlo k zámene za občanské sdružení Maranatha Praha, ktoré v minulosti núkalo školám prevenčné prednášky o zdravom životnom štýle. Hodnotili sme ich ako nevedecké a nevhodné, aj keď v pozadí bola Cirkev adventistov siedmeho dňa registrovaná v SR aj ČR.
Občianske združenie Marana Tha (z gréčtiny Pán prichádza) so sídlom v Prešove sa registrovalo na MV SR roku 2017. Založeniu predchádzala dlhoročná osobná kresťanská misijná činnosť jeho zakladateľa a predsedu Petra Štupáka od roku 1994 v kresťanskom katolíckom Hnutí Svetlo Život – Oáza pre rodiny aj mladých. Absolvoval rok evanjelizačnej školy v USA. Postupne jeho aktivity prerástli do samostatne pôsobiaceho modlitbovo-formačno-evnjelizačného spoločenstva Marana Tha, ktoré patrí do Zruženia kresťanských spoločenstiev mládeže (ZKSM) schváleného katolíckou cirkvou.
Robia každoročne evanjelizačné konferencie na znovuzapálenie viery Oheň. Organizujú kurzy Manželské večery podľa modelu manželov Leeových (Kniha o manželstve) pôsobiacich v Holy Trinity Brompton v Londýne aj víkendové kurzy pre bezdetné páry s lekármi odborníkmi a morálnym teológom. Pravidelné evanjelizačné Večery chvál navštevovalo stále viac záujemcov, preto založili firmu Marana Tha Prešov s.r.o., vyhlásili kampaň na kúpu pozemku a stavbu kongresového centra. Na realizáciu získali milodary aj pôžičku a nefinancuje ich politická strana ani katolícka cirkev – s jej požehnaním funguje M Aréna od apríla 2022. Zapájajú sa do dobrovoľníckych a humanitárnych činností.
Pri posudzovaní sme vychádzali výhradne z verejne dostupných zdrojov. V našom tíme však nemáme teológa ani religionistu, preto sa zameriavame výhradne na pedagogicko-psychologické hľadisko – najmä správanie, komunikáciu verbálnu aj neverbálnu, svedectvá členov, spoluprácu a pôsobenie na školách v kontexte príslušnej legislatívy.
Analýzy viacerých verejne dostupných aktuálnych vidozáznamov z činnosti Marana Tha, ani výber lektorov, kňazov aj zahraničných pastorov nepreukazujú v tomto čase badateľné prejavy netolerancie, kultu osobnosti, fundamentalizmus, exkluzivitu, psychickú manipuláciu, čo by mohlo signalizovať nezdravý rizikový vývoj náboženského spoločenstva – cirkevného aj laického.
Misijné pôsobenie cirkví a duchovných spoločenstiev v školskom prostredí.
Ústava SR zaručuje náboženskú slobodu, zákon o registrácii cirkví (308/1991 Zb.) a slobode náboženskej viery (č. 394/2000) uznáva právo na výchovu podľa zásad registrovaných cirkví aj právo rodičov vzdelávať svoje deti v škole podľa vlastného výberu. V súčasnosti sú to školy štátne, cirkevné, súkromné a domáce vzdelávanie.
Náboženskú výchovu na školách určuje Dohoda č. 395/2004 medzi SR a registrovanými cirkvami, ktorá presne vymedzuje právo a podmienky cirkví na vyučovanie náboženstva. Doteraz ju podpísalo 11 registrovaných cirkví (z 18) a podľa článku 2/11, môže po dohode s riaditeľmi škôl príslušná vrchnosť registrovanej cirkvi organizovať v priestoroch škôl iné mimovyučovacie aktivity doplňujúce náboženskú výchovu. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie je výhradne v kompetencii riaditeľa školy, či akciu cirkvi mimo vyučovania umožní a za akých podmienok.
Dohoda je podľa čl. 6/3, otvorená na pristúpenie pre všetky registrované cirkvi (t.č.18). Zatiaľ ju nepodpísali napríklad Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní v SR, Bahájske spoločenstvo v SR, ani Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v SR. A tu nás napadá otázka: Ako by sa rozhodovalo vedenie školy pri žiadosti týchto registrovaných cirkví, keď sa rozhodnú pristúpiť k dohode? Umožnili by evanjelizáciu rovnako ako katolíckej cirkvi? Ako by zareagovali veriaci rodičia katolíckej cirkvi, keby im deti rozprávali, že boli cez vyučovanie (alebo po ňom) na evanjelizačnom programe Mormónov, Baha´i, alebo Svedkov Jehovových?
Ukazuje sa, že ide o riešenie citlivého a rozsiahlejšieho problému s množstvom otázok do diskusie:
Štátne školy (zriaďovateľ samospráva a kraj) majú byť z princípu nestranné, politicky a nábožensky neutrálne. Logicky z toho vyplýva, že akékoľvek evanjelizačné misie na školách, akéhokoľvek náboženstva a cirkví aj združení tento princíp porušujú. Registrované cirkvi si môžu zriaďovať cirkevné školy aj školské zariadenia – napr. v košickej diecéze je 80 katolíckych, kde môžu v plnej miere uplatňovať svoju víziu a misijnú činnosť. Môžu vyučovať vlastné náboženstvo na každej škole po splnení zákonných podmienok. Majú vlastné priestory, kde môžu slobodne realizovať misijné, prevenčné, charitatívne aktivity. Môžu zriaďovať neziskové organizácie na rozširovanie svojej činnosti a prijímať 2% z daní. Sú dotované zo štátneho rozpočtu. Dá sa povedať, že majú dostatok možností na realizovanie svojich misií?
Ďalším okruhom problémov v tejto súvislosti sú prevenčné akcie s rôznym obsahom a neprehľadným pozadím. V praxi sa stretávame s tým, že prevenčné aktivity využívajú niektoré registrované aj neregistrované cirkvi a občianske združenia aj na misijnú činnosť: napríklad po prednáške pozývajú na koncerty chvál, premietanie filmov s náboženskou tematikou s následnou diskusiou s osobnými svedectvami, rozdávajú náboženské brožúrky, kontakty do mládežníckych organizácií cirkví, ponúkajú študentom pokračovanie prevenčnej akcie v komunitnom centre cirkvi, propagujú evanjelizačné zhromaždenia. Je to misia? Ide o porušovanie princípu náboženskej neutrality? Umožnili by sme na škole takéto pôsobenie a správanie politickej strane alebo politikovi?
Okrem toho, všeobecne platí, že v prevencii sú hromadné jednorazové akcie najmenej efektívne, preto je potrebné vždy ich začleniť do dlhodobej prevenčnej stratégie školy tak, aby boli zmysluplné a skutočne účinné.
Ďalším problémom je akreditácia programov. Zákon č. 386/1997 o ďalšom vzdelávaní umožňuje Akreditačnej komisii hodnotiť len formálne náležitosti (projekt, materiálne podmienky, lektorov, uplatnenie na trhu práce). Nemôžu preto posudzovať pozadie ani obsah vzdelávacieho programu! Čiže ktokoľvek môže získať štátny súhlas na čokoľvek? My sme nachádzali nevedecký obsah, v pozadí sporné náboženské a duchovné spoločenstvá, nekompetentných lektorov. Akreditácia znamená udelenie štátneho súhlasu – my to však nepovažujeme za relevantný argument o vhodnosti a kvalite vzdelávacích programov. Kritické hodnotenie a zvažovanie každej ponuky je nevyhnutné!
Záver a odporučenie
Sme zástancami náboženskej slobody a považujeme náboženskú vieru za osobnú vec každého človeka. Sme zástancami rôznych foriem aj inovatívneho obsahu vzdelávania. To, čo presadzujeme je transparentnosť podľa zadefinovaných pravidiel.
Štátna škola má byť nestranná a politicky aj nábožensky neutrálna, je založená na štátnom školskom systéme a riadi sa štátnym vzdelávacím programom. Domnievame sa, že je kontraproduktívne, aby školy a školské zariadenia slúžili na misiu akéhokoľvek náboženstva. Cirkvi aj združenia majú vlastné priestory, prípadne verejné priestranstvá na evanjelizáciu.
Okrem toho, každý rodič má možnosť vybrať pre svoje dieťa typ školy (štátnu, cirkevnú, súkromnú), ktorá konvenuje hodnotovému systému rodiny, prípadne vzdelávať dieťa v domácom prostredí, čo naša legislatíva tiež umožňuje.
Pokiaľ sa však vedenie školy rozhodne po kritickom zhodnotení realizovať ponúkaný program, odporúčame vopred informovať rodičov o všetkých projektoch plánovaných vo vyučovacom procese aj mimo neho. Aby sme predišli nedorozumeniam a konfliktom, mali by rodičia vyjadriť aj súhlas s účasťou dieťaťa. Ďalším odporučením je nenechávať žiakov bez prítomnosti pedagóga na žiadnych akciách povolených na pôde školy, s čím sme sa tiež v praxi neraz stretli. Riešili sme aj sťažnosti rodičov na pedagógov, ktorí prenášali svoju osobnú náboženskú vieru do vyučovania aj života študentov v domove mládeže – takúto osobnú evanjelizáciu považujeme za absolútne neprípustnú.
A to najdôležitejšie nakoniec. Podľa nášho názoru je potrebné brať do úvahy a nepodceňovať vážnu tému prežívania detí na evanjelizačných misijných akciách. Aj keď sú aktivity veku primerané, starostlivo pripravované, mali by sme počítať aj s tým, že dieťa prežije silnú emocionálnu osobnú náboženskú skúsenosť. V takej chvíli potrebuje vyjadriť city, pocit istoty, bezpečia, porozumenie, empatiu, intimitu, prežívať a zdieľať s najbližším človekom – rodičom. A to mu školské prostredie, telocvičňa, spolužiaci ani učiteľ nemôžu nahradiť.
Mgr. Ivana Škodová, predsedníčka o. z. Integra – Centrum prevencie v oblasti siekt v Banskej Bystrici, 1. 10. 2022, neprešlo jazykovou úpravou