Tyran starosta

Do našich správ sa nám dostal príbeh od pani Heleny z ktorého behá mráz po chrbte. 

Pozdravujem Vás p. Škodová,

Milo ma prekvapilo, že sú ďalší ľudia, ktorým nie je ľahostajné čo sa okolo nás deje a šikanovanie možno považovať za šíriaci mor. Pracovala som na obecnom úrade, nebolo to moje jediné zamestnanie. Pretože sa starostovia volia po dvoch rokoch od môjho nástupu prišiel nový. Aj som mu pomáhala v začiatkoch, no postupom času začal mať narážky na moju osobu, ak niečo chcel vedieť nepýtal sa rovno, ale útočne a to tak, že mi dal najavo, že ja to neviem. Začal ma kontrolovať v agende daň z nehnuteľností, konkrétne právnické osoby, že málo vyberám,  nútil ma v jednom prípade vyrúbiť daň za štvrťrok, čo zákon nepripúšťa a na moju otázku, čo ak sa dotyčný odvolá a zažaluje ma, neodpovedal a tak pokračoval.

Pridával mi agendy, vyžadoval certifikáty, osobnú spôsobilosť aj tam, kde to zákon neukladal. Nútil ma vyhľadávať školiteľov, dával mi ultimáta, za pochvaly od občanov ma trestal a hovoril, že nič neviem, ničomu nerozumiem. Na obed sa vozil služobným autom, /ako všade/ a keď sme to s kolegyňou nestihli už nás čakal a kričal, že nejeme, ale stolujeme, tak som často radšej neobedovala.  Mala som roboty, nevedela som čo skôr a pri zmene zákona u daní v r. 2005 keď sa rátalo aj podzemné podlažie mi kreslil domy, čmáranice a pýtal sa kedy počítam toto podlažie. Citovala som zo zákona, že podlažie sa ráta ak je 0,80 cm a viac pod úrovňou terénu a on kričal, nevieš 0,81  cm, na čo som povedala veď to je to isté.

Denne viac týždňov ma volal na “poradu” len kvôli tomuto.

Súčasne ma poveril spracovávaním pozemkov tzv. ROEP-om, čo bola práca nad rámec, vyčerpávajúca mravenčia robota. V našej obci trvalo spracovanie 9 rokov /o dĺžke obce nerozhodovali/. Zo zákona mal byť predsedom komisie on, ale nie. Ani jediný raz sa nezúčastnil sedenia komisie, všetko som mu v predstihu oznámila. Štát na to uvoľnil nemalé financie, po skončení som sa opýtala, či niečo dostanem, odpoveď nie, lebo si to robila zle. Obvinil ma z manipulovania pozemkov, dal trestné oznámenie, že som s nimi kupčila, vyrátal koľko rokov dostanem basy alebo budem mať podmienku. Zo štátu prechádzali kompetencie na obce, samozrejme ich dával mne, ale prichádzali na to aj financie, lenže som z nich nič nedostala. Pracovnú náplň mi menil ako chcel, napr. mi dal písomne, že budem vykonávať agendu, ktorú som vykonávala a inú mi berie, tú ktorú som nerobila.

Asi tak, odvolávam čo som odvolal a nariaďujem, čo som nariadil.

Dal namontovať kamery na budovu úradu, mne služobne najstaršej zamestnankyni zobral kľúče tak som ráno stála pred budovou ako pes a čakala kedy príde kolegyňa. Písomne som požiadala o odpoveď prečo, napísal, že má podozrenie že tam chodím po pracovnej dobe a miznú mu veci, aj pečiatku s podpisom dal. Aj napriek tomu, že som pracovala s osobnými údajmi nesmela som zaheslovať počítač, on si zavolal svojich /on PC neovláda/ a  bez mojej prítomnosti sa mi prehrabovali v počítači, dokonca sa mi dostali aj do e-mailovej pošty, alebo prišiel a musela som ukázať čo momentálne robím, pozeral monitor, lebo ma musí kontrolovať.

Po zavedení plynofikácie denne nastavoval teplotu aj tak, že často kúrenie sa vyplo, a ak sa kúrilo tak vtedy keď on bol na úrade. V poobedných hodinách si už išiel domov tak samozrejme to vypol, veľmi často sme pracovali pri 14-15 stupňovej teplote.

Zadával mi nezmyselné úlohy, vyžadoval až píšem čo robím, pri hlásení v obecnom rozhlase prišiel a nastavoval gombíky /bola to zastaralá ústredňa/ a kričal, že to zle nastavujem, že buď to neviem lebo tomu nerozumiem. Časom nenapádal len moju osobu, ale už aj moju rodinu všetko verejne pred kolegyňami, po každej “porade” som písala záznamy s obvineniami mojej osoby. Začal mi brať osobné hodnotenie, ponechal mi 100,- Sk a potom 4 €. Kolegyniam dával štvrťročne odmeny aj koncoročné, mne nič. Opýtala som prečo nemám odmenu na konci roka, odpovedal, že si nezaslúžim. Prišli nové programy, všetky údaje ako u dane z nehnuteľností, evidencií obyvateľstva, u pozemkov atď som zadala do PC, vyberala som cintorínske poplatky, poplatky za betónové rámy, ktoré zabezpečila obec a on si zmyslel, že musím mať kurz pohrebníctva.

Stresy sa začínali prejavovať na mojom zdraví, začalo mi búšiť srdce až sa tep vyšplhal na 200, bola som po PN a hneď ma vyslal na tento kurz, kde chodili hrobári a tí čo prevádzajú pohrebné služby. Mne robí zle pohľad na nebožtíka a tam sme okrem iného mali prednášky o posmrtných škvrnách, čo sme mali určiť aká príčina smrti bola. Prosila som ho, že to nemôžem vidieť a počuť a ešte čerstvo po takej PN. Nie len namietal, že musím a že ešte pôjdem na štyri sedenia s absolvovaním ďalšej skúšky a dostanem certifikát. To by som si už mohla otvoriť pohrebníctvo. Prítomní sa ma pýtali, ako môžem robiť túto robotu keď sa nemôžem pozerať  na mŕtvych, odpovedala som, že ja vyberám cintorínske poplatky a jeden pán poznamenal, že ten starosta musí byť pekný kôň. Potom dal kontrolórke obce kontrolovať /po viac rokoch/  či som odvádzala na účet obce platby za betónové rámy a v archíve som našla rozhádzané fascikle a v nich záznamy, presne tie z ktorých ma obvinil, že som si peniaze nechala. Túto činnosť som v pracovnej náplni ani nemala.

Raz mi povedal, že ma buď šľak trafí, alebo pôjdem do blázinca. Mával naražky na manžela, potom opačne manžela štval proti mne a kde ho videl aj na ceste hovoril, no poď poviem Ti akú máš ženu. Raz si zmyslel, že sa mu mám ospravedlniť, že ho ohováram a že mi nedá osobné a on má čas. Po čase prišiel manžel na úrad a pretože peniaze sme potrebovali tak som sa ospravedlnila a on vyžívajúc sa povedal, no ale to oľutuj ešte raz, inokedy ma napadol, že mám hlúpu dcéru, no bolo to strašné.

Dokonca už po výstupe ma menovite vyzýval v obecnom rozhlase, až vrátim pokladničku s peniazmi. Pokladníčka ostala na úrade, nechcel od manžela prevziať kľúče, že musím ja prísť. Toto som oznámila na políciu a bol z toho len priestupok aj keď išlo o ohováranie, nepravdivé obvinenie, zneužitie verejného rozhlasu … Totiž už na nátlak lekárky a jedného z právnikov, že nech už odídem, lebo ma zničí som si dala výpoveď a čo on? To už neplatí, robiť poď, nebudem mať na teba taký dosah. /Často mi kázal dať si výpoveď/.  Kde ma videl vykrikoval, že polícií a spravodlivosti neuniknem, posielal mi pozvánky na zasadania OZ až prídem vysvetliť ako som prevádzala parcele, takto ma vykresľuje občanom, pracovníkom ako aktivačným, školským zakazuje ma pozdraviť, až si ma nevšímajú.

Obracala som sa na rôzné inštitúcie, ministerstvá, Inšpektorát práce,   verejného ochrancu ľudských práv, na stredisko pre ľudské práva, na právnikov – nič.

Natrafila som na p. Pavla Beňa, pôsobiaceho v Prahe a tak som zoznámila s ďalšími obeťami, zúčastnila som sa viacerých konferencií, relácie v TV Občan za dverami, v rádií Lumen v Bratislavskej redakcií aj v B. Bystrickej, kde sme rozprávali o tomto neduhu. Svoje skúsenosti som poskytla jednej študentke pre diplomovú prácu, študovala v Brne.

Za tie roky ma okradol o veľké financie a hlavne poškodil zdravie, znemožnil mi robiť milovanú prácu. Mám čiastočnú invaliditu. Myslela som, že vydržím, ale nie začali problémy. Bývalo mi slabo, silné bolesti hlavy, bolesti krčnej chrbtice a lopatiek, prechádzalo to kľúčnych kostí a časom sa mi ľavá kľučná kosť posunula, nespavosť, telom mi prechádzala horúčava, totálne som vyhorela, zlyhávala pamäť, búšenie srdca, zlé dýchanie. Prišiel záchvat, prvý, druhý, tretí, odviezli ma z práce, vyšetreniami sa akosi nič nezistilo tak som absolvovala psychiatriu, psychológa a je to psychika. Začala PN, po siedmich mesiacoch som ju prerušila, že skúsim, nedalo sa, útoky boli ešte intenzívnejšie, tak po roku som s nevôľou požiadala o ID, priznali mi čiastočný. Som doma už sedem rokov a ak niečo potrebujem vybaviť na úradoch,  pichá ma pri srdci, pripomína mi to moju prácu.

Lenže nie je to bez problémov, prežívam dni dobré, ale stačí najmenšie rozčúlenie, viac premýšľania, chytí ma smútok, závraty, slabosť, nezvládam napätejšie situácie, som výbušnejšia, zabúdam. Tieto stavy prichádzajú s pocitom smädu, s horším dýchaním, búšením srdca, to už musím ľahnúť. Sú to ťažko vysvetliteľné stavy.

Viete, bolo toho veľa a nikto, čo sme sa stretali nechápal, že som toľko odolávala cca 15-násť rokov, väčšinou sa to dá vydržať tak rok až tri. Ľudia sa boja rozprávať, trpia, ak čítam rady odborníkov ako sa brániť, no v praxi to nejde, musela by som oponovať každému z nich.

Mám spracované veci o tejto problematike, oslovila som viaceré noviny, časopisy aj novinárky na jednej konferencií, no nechcú o tom písať. Písala som aj do Pošty pre Teba, že si pozvem ľudí, ktorí mi pomáhali a verejne poďakujem a poviem v akej situácií mi pomohli, neozvali sa, volala som telefonicky a viete čo sa ma pani opýtala?

O čo Vám ide?

To čo tvrdím, čo píšem je pravda, tak kľudne to zverejníte aj s menom.

Chcem dodať, že som sa skontaktovala v r. 2011 aj s JUDr. Máriou Ritomskou, bývalá poslankyňa NR SR bojovníčka v tejto oblasti. Založila OZ Práca a vzťahy, pôvodne aj tam som písala dosť príspevkov, ale majú úplne zmenenú stránku, sú tam ešte niektoré konferencie..

Potom s jednou psychologičkou z Bratislavy, ktorú šikanoval psychológ známy z médií, neb. doc. Eva Jaššová spolupracovala s p. Ritomskou sa zúčastnila konferencie v Žiline a ďalšími šikanovanými.

Áno treba o tom hovoriť a zdôrazňovali sme, že je nutnosť ošetriť to legislatívne a psychické týranie dať do trestného zákona, ako trestný čin. Aj keď sa konala jedna konferencia priamo na pôde parlamentu, absolútne nikto zo zodpovedných, ani novinárov, ani žiadna TV nedošli.

Čo sa týka môjho tyrana, v mojich očiach je chudák dávno, zakomplexovaný, nevyrovnaný, večne nasrdený. Manipulátor je, ale zas psychopat, lebo ak pozriem charakteristiku psychopata, alebo ako o nich rozpráva neuropatológ F. Koukolík sa mi chytrý nezdá, skôr hlupák, no klamať a ako robiť v prospech seba to on vie. Porucha osobnosti tam jednoznačne je. Poznám prípady niekoľkých občanov, čo s ním nesúhlasili, čoho je schopný a predstavte si “vládne” tu stále. To, ako sa tu robia voľby by bolo na ďalšie rozprávanie. Môžem povedať, že on neznesie najmä to ak ho človek prekukne a akosi mu to dá najavo a nesúhlasí s jeho tvrdením, ako napr., že jahoda je modrá.

Bohužiaľ všade sa nájdu a kolegyne, kolegovia ak by svedčili, čo vidia, počujú, niečo by sa dialo, ale nie radšej sa stávajú spolupáchateľmi. Prečo majú odchádzať poškodení a tyrani si hľadajú obete medzi schopnými, zodpovednými zamestnancami /je o tom veľa štúdií/ zostanú si na svojich miestočkach, všetko je to naopak.

Verím tyranej lekárke, viem čo to robí, ja po útokoch a boli denne som otvorila okno zhlboka dýchala, nedalo sa mi písať, tak sa mi triasli ruky a prichádzali občania a musela som vybavovať, nič nedať najavo a rozmýšľať čo poviem, poradím, napíšem. Jeden prišiel kvôli daniam, iný potreboval k stavebným veciam, k pozemkom, TKO, urobiť zmeny do evidencie obyvateľstva, ten zas vyhlásiť reláciu, zaplatiť poplatok atď. Som šťastná, že pri tak kumulovanej práci a pri takom despotovi, v takých podmienkach som ozaj neurobila závažné chyby.

Ďakujem za to, čo robíte, želám úspechy doma i v práci a hlavne to podstatné zdravie.

S úctou

H. Matláková