Podnet sme dostali od rodičov, hľadajúcich odpovede na otázky dospievajúcich detí, keď čítali knihy N. D. Walscha: Rozhovory s Bohom I, II, III: „Cieľom trilógie je pripraviť ľudí na nový model sveta.“ Tínedžeri nadšene hovorili, že našli správnu pravdu aj zrozumiteľné odpovede na zložité otázky. V rozhovoroch si chceli potvrdzovať svoj nový pohľad na svet argumentujúc, že k Walschovi predsa osobne hovorí Boh, tak nemôžeme pochybovať ani overovať jeho slová (citácie uvádzame kurzívou).
Pri hľadaní odpovede sme vytvorili tím, aby sme získali širšie spektrum pohľadov a názorov. Na podrobnejšiu analýzu sme si vybrali knihu N. D. Walsch (NDW): Rozhovory s Bohom II. (Pragma, Praha 1999). Knihu si členovia tímu nezávisle prečítali, napísali svoje stanovisko a následne sme diskutovali a hľadali spoločné závery. Náš tím tvorili:
- evanjelický teológ – kazateľ, terapeut v komunite narkomanov;
- vysokoškolsky vzdelaná učiteľka matematiky – dôchodkyňa;
- pedagogička, výchovná a výstupová poradkyňa – ateistka.
Zaujímavá bola už naša skúsenosť pri čítaní knihy. Zistili sme totiž, (nevediac navzájom o prežívaní ostatných), že ani jeden z nás nebol schopný knihu čítať s nadhľadom do konca. Zažili sme, nezávisle od seba, pocit nezlučiteľnosti s vlastnými hodnotami, identitou a integritou. Rozdiel bol len v tom, v ktorej kapitole sa pre nás stal tento pocit neprijateľným. Veľmi zjednodušene povedané: našej morálke aj „zdravému rozumu“ odporovalo v celej knihe akcentované relativizovanie slobody rozhodovania a relativizovanie dobra a zla, sľubujúc všetkým nový ideálny šťastný život až po smrti.
Konzultovali sme túto našu skúsenosť s psychológom, znalcom kníh N. D. Walscha, ktorý bol ochotný podeliť sa s nami o svoje názory a reflektovať naše pocity. On sám podobné pocity nezažil, absolútne s Walschom súhlasí, nemá žiadne kritické pripomienky. Podľa jeho názoru ide o novú revolučnú paradigmu, ktorú je veľmi ťažké prijať. Človek musí zmeniť svoje myšlienkové stereotypy aj pohľad na svet, až potom tomu verí. On uveril. Ocitáme sa teda v oblasti emócií a viery a nie racionálneho poznania a hodnotenia. Možno preto nedokázal vecne argumentovať, čo ho priviedlo k súhlasu napríklad s tvrdením „zlo neexistuje“. Pri konkrétnych príbehoch s mravným konfliktom však pripustil, že ide o konflikt dobra a zla. Z toho teda vyplýva, že ešte stále uznáva existenciu „zla“ a rozhodol by sa konať dobro – logicky teda v konečnom dôsledku s Walschom, že „zlo neexistuje“, nesúhlasí.
Čo hovorí kresťanský teológ?
Názvy Rozhovory s Bohom v našej kultúre silne evokujú kresťanstvo (aj v kníhkupectvách ich zaraďujú do kresťanskej literatúry). Walsch v úvode tvrdí, že „píše podľa diktátu Boha“. Používa pojmy: Boh, Ježiš Kristus, Panna Mária aj biblické obrazy: „Proste a bude vám dané, klopte a bude vám otvorené“, čím posilňuje v čitateľoch pocit veľkej spriaznenosti a spoločných východísk s kresťanstvom. Teológ sa preto sústredil na tvrdenia, ktoré sú v rozpore a nesúlade s kresťanstvom a Bibliou:
- Samotný spôsob komunikácie s Bohom je nekresťanský, pretože Walsch interpretuje Božie slová výhradne cez seba, akoby mal len on spojenie s Bohom. Ostatní majú veriť a prijať jeho vlastnú, nijako neoveriteľnú interpretáciu. Kresťanstvo síce pripúšťa osobnú komunikáciu s Bohom cez jedného človeka, lenže ani Biblia nevznikala ako diktovaný text.
- Walsch v podstate stotožňuje Boha a človeka, čo je prekresťanstvo najväčšie rúhanie. Klásť sa na úroveň Boha je vlastne podstata hriechu. To, čo NDW považuje za podstatnú pravdu, to kresťanstvo považuje za podstatu hriechu.
- Walsch tvrdí: „človek tvorí realitu“ – v najhlbšom zmysle slova je teda logicky človek stvoriteľ. V kresťanstve je však človek stvorenie– nie je teda stvoriteľ. Má síce obrovský dosah na ostatné stvorené veci, môže ich pretvárať, tvoriť (aj nový život), slobodne sa rozhodovať, ale nemôže ich stvoriť v zmysle život ako počiatok všetkého stvorenia.
- Walsh vníma človeka ako „bytosť, ktorá sa očisťuje reinkarnáciou“. V kresťanstve je však očistenie možné len cez pokánie a odpustenie. Každý život je jedinečný a po ňom príde najprv smrť, vzkriesenie, súd a očistenie, ale o večnosti rozhoduje každý sám počas svojho života.
- Walsch nerozlišuje dobro a zlo– v tomto v podstate sám sebe odporuje, lebo celá jeho kniha je o správnej (dobrej) ceste a nesprávnej (zlej) ceste.
- Teológ zaradil knihu do hnutia New age (v tomto sa s Walschom zhoduje), ktoré je príťažlivé tým, že ponúka duchovnú skúsenosť, ale nič od človeka nevyžaduje, stačí len uveriť. Naopak, kresťanstvo žiada v zásade morálnu premenu, čo je veľmi ťažké vykonať aj denne vykonávať.
Úvahy a otázky z pohľadu logiky
Hľadať logiku v Božích slovách sa zdá byť odvážne, lenže je tu otázka vyvolávajúca pochybnosť, či sa Walsch pri „prepisovaní božieho diktátu“ ľudsky nepomýlil a neurobil chyby? Matematička sa preto sústredila na hľadanie pochybení a logickú analýzu Walschových tvrdení v dialógoch, ktoré sa v textoch opakovane objavovali:
- Opakovane píše v prvej časti vety nejakú myšlienku a následne ju v tej istej vete spochybňuje. Rovnaký postup používa v celej knihe – čo napíše v jednej kapitole, to spochybňuje, alebo popiera v texte o niekoľko strán ďalej. Ak ste to nepochopili, máte si to prečítať znovu.
- Píše polopravdy, ktoré doplní svojim novým záverom. Polopravdy sú pritom silným prejavom psychickej manipulácie, pretože sú zavádzajúce, mätúce a veľmi ťažko sa rozlišujú.
- Sugestívne často zdôrazňuje náročnosť pochopenia: „… to čo ti teraz poviem, je veľmi ťažko pochopiteľné, lebo to odporuje mnohým názorom…“ Neuvádza žiadne fakty dokazujúce ťažko pochopiteľné tvrdenia, zdôrazňuje, že ide o nový myšlienkový systém a treba mu len uveriť.
- Opakovane popiera fyzikálne zákony vedecky overené a potvrdené, ale bez nových hypotéz a dôkazov. Iste, veda sa vyvíja, poznanie rozširuje, prehlbuje, lenže NDW opäť uvádza len svoje nové tvrdenia, ktoré nijako nedokazuje, nemáte však o nich nepochybovať.
- Medzi tieto logické rozpory (až nezmysly), vsúva univerzálne platné pravdy a všeobecne známe overené skúsenosti „život je proces tvorenia“ „hľadajte a nájdete“ “semiačko nie je menej dokonalé, ako narastený strom“ „dieťa robí chyby“, atp.. Takto môže vzbudzovať a posilňovať dojem, že aj ostatné jeho nasledujúce nelogické tvrdenia sú rovnaké nespochybniteľné pravdy.
Niekoľko poznámok výchovnej poradkyne
Otázky kládli rodičom ich deti. Uverili. Aj v Biblii sa však píše: Neexistuje viera bez pochybností. Tak pochybujte. Neodporúčame dávať tínedžerom hotové odpovede. Pýtajte sa, hľadajte spolu otázky aj ďalšie odpovede. Učme deti pochybovať, overovať, kriticky zvažovať. Prácne nachádzané odpovede prijmú skôr za svoje a budú aj trvalejšie.
Walschova nová paradigma, o ktorej nemáme pochybovať aj v nás vzbudila veľmi silné pochybnosti. Zjednodušene – je postavená na relativizovaní dobra a zla v súvislosti so smrťou a následným novým životom. Najmarkantnejšie to opisuje v kapitole 3 a 4 (str. 39-66), z ktorých citujeme niekoľko ucelenejších myšlienok. Sú síce vytrhnuté z kontextu (nemôžeme prepisovať celé strany), znenie je však, podľa nás, také jednoznačné, že sa dá polemizovať aj bez kontextu.
Otázka: „Prečo išiel Hitler do neba?
Odpoveď NDW: „Pretože neurobil nič „zlého“. Urobil, čo urobil. … Uvedom si, že smrť nie je koniec, ale začiatok, nie je to hrôza, ale radosť. Najšťastnejší okamih tvojho života…. život nekončí, ale pokračuje nádherne a radostne. Preto si musíš uvedomiť, že Hitler nikomu neublížil. V istom zmysle nespôsobil ľuďom utrpenie, ale, naopak, ich utrenia zbavil.“ (str. 64-65).
Milí rodičia, učitelia – vezmite mladých do Osvienčimu. Pozrite si spolu dokument o transportoch a koncentračných táboroch. Prečítajte, vypočujte si s nimi osobné bolestivé svedectvá preživších, ktorí ani po 70 rokoch nedokážu bez sĺz rozprávať a vyrovnať sa s prežitými hrôzami. A potom sa rozprávajte. O tom, čo cítili vaše deti. Čo ste cítili vy. A odpovedajte. Otvorene, úprimne.
Nás napadali takéto otázky: Prečo nechal Hitler státisíce bezbranných, nevinných ľudí celé roky týrať v koncentračných táboroch, keď mal taký ušľachtilý cieľ „pomôcť zbaviť ich utrpenia“?! Roky ich nechal zbavovať ľudskej dôstojnosti, ponižovať, hladovať, znásilňovať, odtŕhať deti od matiek, otrocky pracovať, zneužívať na nehumánne pokusy! Čo by Walsch prežíval a písal, keby sa to stalo jeho matke, otcovi? Keby ich pred jeho očami po rokoch v koncentráku nechal Hitler zbaviť v plynovej komore utrpenia? Považoval by ho potom tiež za záchrancu a spasiteľa?
Prepáčte tvrdé slová, ale prečo teda nenechal zabiť tie tisíce ľudí hneď doma, bez ďalšieho utrpenia v transportoch a lágroch, aby mohli zažiť „…smrť to je to najkrajšie, čo sa môže človeku stať …pocit najvyššej slobody ….“(str.47). Počúvame od mladých, keď sa snažia obhajovať tieto šokujúce slová, že Walsh to tak nemyslel, že Američania nemajú tú skúsenosť (!).Tak sa opäť pýtame: To znamená, že sa tá hrôza musí zopakovať, aby ju odsúdili, lebo zatiaľ nechápu? Tento argument však popiera sám sebe svetoznámy autor, pretože tvrdí, že existuje kolektívne vedomie. Prečo sa teda sám neriadi tým kolektívnym vedomím a kolektívnou skúsenosťou tohto stelesneného ZLA z II. svetovej vojny?!
Otázky do diskusie (nielen pre mladých)
Walsch v úvode knihy tvrdí: „Toto je neobyčajný dokument. Je to posolstvo od Boha. Ja nerozhodujem čo v knihe bude. O tom rozhoduje Boh. Požiadal ma, aby som tu bol“.
Koho napadne pochybovať? Veď on len zapisuje Božie slová. Nemusí ani „nemôže“ nič dokazovať. Sám seba takto zbavuje zodpovednosti za slová, ktoré píše. Aké pohodlné. Čo sa však odrazu stalo, že cez jediného „vyvoleného“ zapisovateľa sa rozhodol Boh diktovať úplne iný pohľad na ľudstvo, ktoré sám pôvodne stvoril na svoj obraz? Čím sa stal Walsch tým jediným vyvoleným? Prečo práve on má absolútnu výsadu Boha počúvať, písať a meniť základ pre zrod „nového lepšieho človeka nového veku (New age)“? Premýšľajte o tom. Pýtajte sa. Zložité otázky nemajú jednoduché odpovede.
Spracovala: Mgr Ivana Škodová, pedagogička, výchovná a výstupová poradkyňa
Banská Bystrica, aktualizované november 2022, neprešlo jazykovou úpravou