Ľudia bežne nemajú ujasnené vlastné emócie a potreby tzn., že je pre nich dôležitejšie uspokojiť potreby a požiadavky iných než svoje vlastné. Čím sme pasívnejší a odovzdanejší, čím viac dbáme iba na blaho iných, tým skôr môžeme podľahnúť manipulácii. Uvedomte si, že ak budete brať ohľad sami na seba, budú na vás brať ohľad aj iní.
Continue Reading
Čo je to spoluzávislosť – kodependencia (codependency) – „byť závislý s…“ Spoluzávislosť je závislosť na ľuďoch a povahe vzťahov s nimi, určitých typoch správania alebo veciach prejavujúca sa ako extrémne nutkavé správanie. Predmetom spoluzávislosti môže byť partner, priateľ, rodič, vodca sekty– tzv. Iná dôležitá osoba (IDO).
Continue Reading
Ten, kto psychicky tyranizuje ostáva perverzný a nikdy nespochybňuje svoje správanie. Jeho arogantnosť istý čas zostáva v latentnej podobe a prejavuje sa iba v konkrétnych situáciách, keď sa treba aktívne zapojiť do činnosti alebo uznať svoj podiel zodpovednosti, lebo nie je schopný postavi ť sa zoči-voči problémom a sebakriticky zhodnotiť svoje činy.
Continue Reading
Dingir, Praha 1998 NAŠE SOUČASNÁ NÁBOŽENSKÁ SCÉNA KRESŤANSTVO Monoteistické náboženstvo, vzniklo na začiatku nášho letopočtu. Pre svoje náboženské skupiny má názov cirkvi (z gréckeho kyriaké ekklésia – zhromaždenia Pána). Katolícká cirkev sa podľa druhu bohoslužieb delí na: rímsko-katolickú grécko-katolickú Reformné snahy o katolickú cirkev: Starokatolická cirkev – v 19 st. z odporu proti rímskokatolickému dogmatu a neomylnosti pápeža Cirkev československá husitská bola založená po vzniku ČSR. Pravoslávne kresťanstvo sa datuje od udalostí rozdelenia cirkvi na východnú a západnú časť r. 1054. Pravoslávni nemajú žiadne ústredie ale tvoria ich samostatné (autokefálne) cirkvi – Pravoslávna cirkev v českých zemiach a na Slovensku s dvomi metropolitnými radami. Protestantské cirkvi nadväzujú… Read More
Continue Reading
Násilie i fanatizmus sa občas používa v rovnakom význame alebo sa nekriticky kombinuje, hlavne keď sa násilné udalosti vyznačujú zvláštnou hrôzou, excesivitou a nepochopiteľnosťou. Agresia či agresivita sú vo svojej podstate však iným fenoménom-vypočítavosť, moc, majetok, závisť, žiarlivosť, nenávisť, pomsta nemajú s fanatizmom nič spoločné. Ide o rôzne korene psychologického zrodu, o rôzne úrovne emocionálneho nahustenia a eskalácie (stupňovanie), hoci sa v poslednej fáze činov často spájajú. Fanatizmus je osobnostnou štruktúrou spoluurčené, na obmedzené obsahy a hodnoty vztiahnuté osobné presvedčenie s vysokým stupňom identifikácie, ktoré je udržované alebo sledované značnou intenzitou, stálosťou a dôslednosťou. (s.27; latinský fas/fes-božské právo, fanum-posvätné miesto, fanaticus-posadnutý extázou vplyvom nerímskych kultov, do 16.stor kresťanstvom) Fanatické nie… Read More
Continue Reading